Kristína Tomová len pred pár dňami úspešne ukončila 4. ročník na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v študijnom odbore všeobecné lekárstvo. Pochádza z Malej Lehoty, s rodičmi býva v Banskej Bystrici, kde navštevovala gymnázium aj základnú umeleckú školu. Tá jej život obohatila hrou na klavír a tancom vo folklórnom súbore Prvosienka a Bystrina. Odkedy žije vysokoškolským životom, venuje sa predovšetkým vzdelávaniu a množstvo času trávi nad knihami. Uplynulé mesiace si spestrila účasťou na konferencií Študentskej vedeckej odbornej činnosti (ŠVOČ) a uspela s projektom „Extracelulárna DNA ako potencionálny prognostický a terapeutický marker u pacientov so zápalovým ochorením čreva“.
M. HUCÁKOVÁ: Čo je to extracelulárna DNA a prečo sa stala predmetom Tvojho výskumu?
K. TOMOVÁ: Extracelulárna DNA (ďalej ecDNA) môžeme povedať aj mimobunková DNA, je DNA, ktorej prítomnosť bola dokázaná za bežných podmienok v krvi, moči, mozgovomiešnom moku. Je to DNA, ktorá pochádza práve z rozpadnutých buniek, ktoré sa do takéhoto štádia môžu dostať rôznymi cestami ako je apoptóza, nekróza alebo netóza. Prítomnosť ecDNA bola dokázaná už za bežných podmienok v tekutinách ľudského tela a naším cieľom bolo dokázať, či je to možné aj u tohto ochorenia, aby sme mohli zlepšiť a zjednodušiť jeho diagnostiku. Určite by bol raz jednoduchší odber krvi, oproti kolonoskopii ako invazívneho zákroku, ktorý mnohým naháňa strach už len pri vyslovení.
M. H.: Ako sa dnes toto zápalové ochorenie bežne diagnostikuje a ako sa u pacienta prejavuje?
K. TOMOVÁ: Zápalové ochorenia čreva je súbor viacerých chorôb, ku ktorým patrí Crohnova choroba, ktorá by mohla byť pre čitateľa najznámejšia, potom ulcerózna kolitída a ďalšie iné nešpecifické typy kolitíd. Sú to ochorenia, ktorými trpí stále viac populácie obyvateľov, dovolím si odhadnúť, avšak netvrdím s istotou, že kolitídy by sme mohli zaradiť k ochoreniam 21. storočia, teda k ochoreniam dnešnej doby. Pacienti, ktorým je diagnostikované toto ochorenie, môžu prísť s rôznymi ťažkosťami – od bolestí brucha cez podvýživu s veľkou stratou hmotnosti, únavu, môžu udávať krv v stolici a podobne.
Diagnostika tohoto ochorenia sa dnes zakladá na kolonoskopii, invazívnej metóde, ktorá pacientovi môže a častokrát naháňa strach, a ešte raz naším cieľom teda je zjednodušiť diagnostiku aj terapiu.
M. H.: Aké ďalšie ochorenia by sa dali „predpovedať“ pomocou extracelulárnej DNA?
K. TOMOVÁ: DNA by sme mohli využiť pri ochorenia, ktoré majú autoimunitný podklad (samotný náš imunitný systém proti sebe bojuje) ako sú reumatoidná artitída, psoriatická artritída, sepsa, a mnohé iné.
M. H.: Aká je budúcnosť tohto výskumu, k akým výsledkom by si sa raz chcela dopracovať, aby to pacienti s týmto ochorením mali jednoduchšie?
K. TOMOVÁ: Na tejto práci sme pracovali spolu s V. internou klinikou v Ružinove a všetci veríme, že sa nám podarí pokračovať v odoberaní vzoriek a ich následnej analýze. Má to obrovský význam, keďže rastie skupina týchto pacientov. Verím v pozitívne výsledky, pre blaho ľudí, pre zlepšenie kvality života.
M. H.: Prečo si sa rozhodla vydať sa v živote cestou pomoci pacientom? Vidíš raz seba ako úspešnú vedkyňu?
K. TOMOVÁ: V budúcnosti by som rada spojila svoju klinickú prax na niektorom z pediatrických oddelení s vedeckou činnosťou, ako je tomu bežné v iných krajinách sveta. Každým dňom mám k vede bližší vzťah. Keď som sa pred pár rokmi rozhodla študovať medicínu, bolo to najmä kvôli kontaktu s ľuďmi, aby som im mohla pomáhať.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Kristíny Tomovej
Uverejnila: ZVČ