Jana Čorňáková navštevuje Katolícku spojenú školu sv. Mikuláša na Duklianskej ulici v Prešove a už odmalička ju fascinovala medicína a najmä vôľa pomáhať raz ľuďom vďaka novým poznatkom v oblasti vedy a techniky. So svojou prácou Vplyv sekundárnych metabolitov rastlín na biologickú aktivitu gliomových buniek sa umiestnila na Festivale vedy a techniky medzi víťazmi, čo jej zabezpečilo postup na medzinárodnú súťaž ESE 2018, ktoré sa bude konať v Gdyni, v Poľsku. Festival organizuje každoročne spolu s partnermi AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku.
M. HUCÁKOVÁ: Rozhovor by so rada začala práve tvojou najnovšou prácou, v ktorej hľadáš spôsob ako v tele bojovať proti množeniu buniek, ktoré sú nežiaduce. Čo je predmetom Tvojho projektu, s ktorým si sa prihlásila na festival?
J. ČORŇÁKOVÁ: V mojom projekte sa venujem vplyvu sekundárnych metabolitov, konkrétne esenciálnych olejov, čiže látok rastlinného pôvodu, ktoré vieme z rastlín vyizolovať. Môžeme ich napríklad cítiť v lete, keď sa prechádzame po záhrade, pretože sú veľmi prchavé a k tomu aj nádherne voňajú. Ich chemické zloženie je unikátne a veľmi pestré a práve vďaka nemu sa vyznačujú rôznymi účinkami. V mojej práci som sa rozhodla skúmať ich účinok na bunky, ktoré tvoria nádory v mozgu. Konkrétne som sledovala, aký vplyv budú mať vybrané látky na oxidatívny stres buniek, následne na štruktúru ich mitochondriálnej membrány (*mitochondrie, zjednodušene povedané, sú organely v bunke, ktoré tvoria energiu pre naše telo) a metabolickú aktivitu. A ako tieto látky ovplyvňujú životné prejavy nádorových buniek.
M. H.: Fakt, že nám tieto látky krásne voňajú, je zjavný. Ale ako ešte inak môžu vplývať na ľudský organizmus?
J. ČORŇÁKOVÁ: Zistila som, že po pridaní týchto látok – konkrétne Ylang ylang, Thymus vulgaris a zlatobyľ, bol oxidačný stres zvýšený a ich metabolická aktivita nižšia. Taktiež membrána mitochondrií bola rozrušená, čo môžeme považovať za signály, ktoré nám ukazujú, že bunka postupne zomiera, čiže je v tzv. apoptopickom štádiu, čo je pre nás dôležité zistenie pre ďalší výskum.
M. H.: V organizme, ktorý je zasiahnutý chorobou sa množia bunky, ktoré je potrebné eliminovať, prípadne úplne zničiť. Je toto jedna z možných ciest, ako by sa to dalo dosiahnuť?
J. ČORŇÁKOVÁ: Výsledky tohto projektu by mohli mať potenciálne praktické využitie v boji proti nadmernej poliferácií, čiže množeniu buniek. S onkologickým ochorením bojuje celosvetovo veľké množstvo ľudí. S výskumom som ešte len na začiatku dlhej cesty, preto nemôžem povedať, že práve tieto látky dokážu úplne vyriešiť problém, je tu ešte veľa vecí, ktoré musíme preskúmať, aby sme mohli odvážne tvrdiť, že máme liek. Mám veľa nápadov a plánov, ktoré by som chcela realizovať v budúcnosti, no zatiaľ je to iba v hypotetickej úrovni. Rozmýšľam aj o aplikácií látok prostredníctvom nanočastíc, cielene do organizmu, chcem si zodpovedať otázky ohľadom toho, či by dané látky dokázali všetky nádorové bunky zabiť, alebo či by to len dopomohlo k zastaveniu ich množenia a či by to dokonca nepoškodilo aj okolité zdravé bunky. Spôsob liečby prostredníctvom látok vyizolovaných z rastlín, ktoré nemajú negatívny vplyv na náš organizmus a pritom dokážu cielene pôsobiť na rakovinové bunky by bol veľkou výhodou napríklad aj pre tehotné ženy, ktoré pre zdravý vývin bábätka nemôžu podstúpiť chemoterapiu. Práve preto má perspektívu sa tomu venovať aj naďalej a zistiť viac o sfére účinku týchto látok.
M. H.: Ako si sa dostala k takémuto pozorovaniu, skúmaniu, na ktoré je už potrebné aj laboratórium, aj nevyhnutné vybavenie?
J. ČORŇÁKOVÁ: Už od 9. ročníka základnej školy pracujem na rôznych výskumných témach. Vyhrala som s nimi niekoľko medzinárodných (napr. na Intel ISEF 2016 v USA 4. miesto) aj celonárodných súťaží. Po celý čas som sa venovala sekundárnym metabolitom, napríklad, pozorovala som, ako nám robia problémy invázne rastliny práve tým, že využívajú spomínané látky v neprospech okolitých rastlín, čím sa zbavujú konkurencie a rastú kde sa im zachce. Rozšírili sa v našom prostredí a ovplyvňujú naše prirodzené druhy, ktoré sú domáce a my ich u nás chceme aj naďalej pestovať. Ďalej som sledovala vplyv sekundárnych metabolitov na háďatko zemiakové (parazituje na koreňoch zemiakov) a z týchto rôznorodých poznatkov, na ktoré som prišla, čerpám dodnes, aj v tomto mojom aktuálnom projekte.
M. H.: Čo by si odporučila všetkým mladým školákom, aby boli motivovaní tiež si nájsť nejakú tému a na rôzne otázky hľadať odpovede, ktoré by raz mohli byť prospešné pre celú spoločnosť?
J. ČORŇÁKOVÁ: Chcem vás všetkých, ktorí máte nejaký nápad (samozrejme, nie len ten vedecký :-)), nad ktorým už dlhšie uvažujete a chceli by ste ho rozvíjať, povzbudiť, aby ste sa nebáli ho povedať nahlas, podeliť sa oň s niekým skúsenejším, niekým, kto by vás vedel usmerniť. Ja som tiež takto začínala, prakticky som o tom, ako sa robí veda nevedela nič. Preto buďte odvážni, nebojte sa ozvať aj človeku, ktorého vôbec nepoznáte a hlavne majte veľa otázok. 🙂
M. H.: Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a želáme veľa šťastia pri ďalšom bádaní.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Janky Čorňákovej
Uverejnila: VČ