Výskum slovenských vedcov odhaľuje nové mechanizmy imunitnej odpovede na najväčší herpetický vírus – cytomegalovírus – a môže prispieť k rozvoju imunoterapie pri rakovine aj autoimunitných ochoreniach.
Ivana Nemčovičová (vľavo) a jej výskumný tím. Zdroj: Ela Rybárová
Biomedicínske centrum SAV, v. v. i., a Chemický ústav SAV, v. v. i., publikovali v prestížnom odbornom časopise výskum najväčšieho herpetického vírusu. Vedci a vedkyne vysvetľujú molekulárne mechanizmy imunitnej odpovede vyvolanej vírusom ľudského cytomegalovírusu (HCMV).
Článok vyšiel v prestížnom Nature Index časopise Journal of Biological Chemistry. Výstupy môžu prispieť k rozvoju imunoterapie pri liečbe nádorových či autoimunitných ochorení.
Žiadny liek ho nevylieči úplne
„Ľudský cytomegalovírus je najväčší herpetický vírus, aký existuje. Je nebezpečný pre ľudí s oslabenou imunitou, môže prispievať k rozvoju onkologických ochorení a dosiaľ neexistuje účinný liek, ktorý by zabezpečil úplné vyliečenie. My sme vyvinuli inhibítor vírusového glykoproteínu, ktorý prispieva k zviditeľneniu vírusu pred imunitnými bunkami, aby ho mohli zničiť,“ vysvetlila Ivana Nemčovičová, vedúca oddelenia imunológie vírusov BMC SAV, v. v. i., hlavná autorka článku a vedúca výskumu.
Náročný výskum
Vedci a vedkyne sa vo svojom výskume zamerali na štúdium dôležitých vírusových glykoproteínov, ktoré sa nachádzajú na povrchu vírusu a zároveň na povrchu infikovaných buniek a ktoré manipulujú imunitnou odpoveďou. Išlo konkrétne o dva glykoproteíny HCMV UL141 a UL144, známe svojím vplyvom na komunikáciu medzi infikovanými a zdravými bunkami.
Skúmali, ako tieto mechanizmy fungujú, pričom využili multidisciplinárny prístup. Experimentálne metódy – molekulárnu a bunkovú biológiu, kryštalografiu, imunologické a virologické testy in vitro – kombinovali s výpočtovými nástrojmi na návrh liečiv.
„Na túto tému existuje len veľmi málo štúdií, pretože DNA glykoproteínov, ktoré skúmame, sa v laboratórnych kmeňoch často stráca v dôsledku spontánnych mutácií vírusu. Študovať ich možno len z klinických vzoriek od pacientov,“ uviedla vedkyňa. Tím Ivany Nemčovičovej ich mal k dispozícii vďaka spolupráci s britskou Cardiff University.
„Výstupy majú významný presah aj do klinickej praxe. Okrem nádeje pri rozvoji imunoterapie poskytujú nové nástroje na potláčanie patologických imunitných reakcií,“ dodala Ivana Nemčovičová.
Zdroj: TS Biomedicínske centrum SAV, v. v. i., a Chemický ústav SAV, v. v. i.
(LDS)
