Anglický vedec Michael Houghton a jeho americkí kolegovia Harvey J. Alter a Charles M. Rice svojím objavom zachránili milióny životov. Takto výbor pre Nobelovu cenu 2020 odôvodnil, prečo ich výskum vyzdvihol. Vírus hepatitídy C často spôsobuje rakovinu pečene a je hlavným dôvodom, pre ktorý ľudia potrebujú transplantáciu tohto životne dôležitého orgánu.
Harvey J. Alter, Michael Houghton, Charles M. Rice - čerství nositelia Nobelovej ceny za medicínu. Autor: Niklas Elmehed; Zdroj: Nobel Prize
Portál BBC News uvádza, že v 60. rokoch 20. storočia existovali obrovské obavy z neznámej záhadnej choroby, ktorá spôsobuje chronický zápal pečene (hepatitídu) a možno ju dostať z darovanej krvi. Výbor pre Nobelovu cenu uviedol, že v tom čase bola transfúzia krvi ako „ruská ruleta“.
Vírusy hepatitídy A a hepatitídy B boli známe od polovice 60. rokov. Keď profesor Harvey Alter v roku 1972 skúmal pacientov, ktorí dostali krvnú transfúziu v amerických národných nemocniciach, ukázalo sa, že sa nakazili záhadnou infekciou práve prostredníctvom transfúzie, lebo po prijatí darovanej krvi ochoreli. Keď vedec vpichol krv týchto pacientov šimpanzom, záhadná choroba sa rozvinula aj u nich. Najprv sa stala známou ako hepatitída nie-A, nie-B. A začal sa hon na jej pôvodcu.
V 60. rokoch 20. storočia existovali obrovské obavy z neznámej záhadnej choroby, ktorá spôsobuje chronický zápal pečene (hepatitídu) a možno ju dostať z darovanej krvi. Autor: Mattias Karlén; Zdroj: Nobel Prize
Ako hľadanie ihly v kope sena
Profesorovi Michaelovi Houghtonovi sa počas jeho pôsobenia vo farmaceutickej firme Chiron podarilo izolovať genetickú sekvenciu tohto vírusu v roku 1989. Ukázalo sa, že vírus patrí do skupiny flavivírusov a dostal názov hepatitída C.A profesor Charles Rice, ktorý vtedy pôsobil na Washingtonskej univerzite v St. Louis, v roku 1997 objav dokončil tým, že geneticky upravený vírus hepatitídy C vpichol do pečene šimpanzov a preukázal, že by mohol viesť k hepatitíde.Profesor Houghton, ktorý v súčasnosti pôsobí na univerzite v Alberte v Kanade, pre BBC povedal: „Takýto výskum bol ako hľadanie ihly v kope sena. Vtedy sme mali k dispozícii obmedzené množstvo nástrojov, množstvo vírusu prítomné v pečeni a v krvi bolo veľmi nízke a citlivosť našich techník nebola dostatočne vysoká. Neustále sme krúžili veľmi blízko cieľa. Počas siedmich rokov sme vyskúšali veľa metodických prístupov, pravdepodobne 30 alebo 40, až nakoniec jeden fungoval.“
Claire Bayntunová, klinická konzultantka pre globálne verejné zdravie a viceprezidentka britskej Royal Society of Medicine, v komentári k vyhláseniu Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu uviedla, že tento objav bol mimoriadnym úspechom. „Odomkol dvere k vývoju účinnej liečby a skríningu krvných transfúzií. Umožnil ochranu populácie pred touto chorobou, vďaka čomu sa v mnohých regiónoch sveta podarilo zachrániť milióny životov.“ Vďaka vysoko citlivým krvným testom sa už v mnohých častiach sveta podarilo túto chorobu znížiť a tiež už voči nej existujú účinné antivírusové lieky. Výbor Nobelovej ceny uviedol, že prvýkrát v histórii je možné túto chorobu vyliečiť, čo zvyšuje nádej, že ju vo svete vyhubíme.
V súčasnosti žije na svete s vírusom hepatitídy C okolo 70 miliónov ľudí a ročne naň umiera 400 000 ľudí.
V 60. rokoch 20. storočia existovali obrovské obavy z neznámej záhadnej choroby, ktorá spôsobuje chronický zápal pečene (hepatitídu) a možno ju dostať z darovanej krvi. Autor: Mattias Karlén; Zdroj: Nobel Prize
Odovzdávanie nobelovky prekazila pandémia
Trojica ocenených vedcov si rozdelí finančnú odmenu v hodnote 10 miliónov švédskych korún (v prepočte zhruba 956 tisíc eur). Pre pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2 sa tento rok tradičné slávnostné odovzdávanie Nobelových cien 10. decembra neuskutoční, ale nahradí ho televízny prenos zo štokholmskej radnice. Ocenení si Nobelove ceny, ktoré predstavujú aj diplom a medaila, prevezmú vo svojich krajinách prostredníctvom švédskych ambasád alebo príslušných univerzít.
Najvýznamnejšia cena
Nobelova cena vznikla z poslednej vôle švédskeho vedca Alfreda Nobela (1833 – 1896), technického génia, vynálezcu dynamitu a priemyselníka, v ktorej väčšinu svojho bohatstva určil na ustanovenie ceny, aby tí, ktorí v predchádzajúcom roku priniesli ľudstvu najväčší úžitok, mohli pokračovať vo svojom úsilí. Jeho rodina bola proti, takže prvýkrát bola Nobelova cena udelená až päť rokov po smrti Alfreda Nobela, t. j. v roku 1901.
Mená laureátov Nobelovej ceny každoročne vyhlasuje Karolínsky inštitút v Štokholme.
Nobelova cena sa udeľuje v piatich kategóriách: za fyziku, za chémiu, za medicínu alebo fyziológiu, za literatúru, za mier. Od roku 1968 spolu s týmito cenami udeľuje Švédska ríšska banka cenu za ekonómiu pod názvom Cena za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Aj keď sa nevypláca z Nobelovho fondu, v roku 1968 bolo rozhodnuté, že už nebudú zavedené žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Nobelova cena sa považuje za najhodnotnejšie ocenenie ľudskej práce, talentu či mierového úsilia na svete.
(GL)
Zdroj: BBC, www.nobelprize.org, www.britannica.com
