Janka Motešická má 17 rokov a býva vo Vranove nad Topľou, kde už tretí rok navštevuje miestne gymnázium. Rada tancuje, cestuje, číta knihy, no venuje sa aj dobrovoľníctvu. Je víťazkou Festivalu vedy a techniky, ktorý organizuje AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Vďaka svojmu projektu si zabezpečila postup na The European Union Contest for Young Scientists – EUCYS 2018 do Írskeho Dublinu. Chce raz pomôcť pacientom, ktorí bojujú so zákernou rakovinou.
M. HUCÁKOVÁ: Svoju pozornosť si v projekte zamerala na jednu špecifickú metódu, prečo si sa začala zaujímať o rakovinu?
J. MOTEŠICKÁ: V mojom projekte sa venujem zlepšeniu jednej z najperspektívnejších metód na odstraňovanie rakovinových buniek, a to fotodynamickej terapii. Ide o bežnú metódu využívanú v dnešnej dobe na rôzne dermatologické zákroky, ako napríklad odstraňovanie materských znamienok, kožných výrastkov, vrások, akné alebo samotných druhov niektorých rakovinových ochorení.
Počas svojej práce som sa zamerala na enzým nazývaný PKCδ, ktorý sa nachádza v zdravých, ale aj v rakovinových bunkách. Tento enzým bol potrebný na spustenie apoptózy („riadená smrť bunky“), ktorá predstavuje nami požadovaný typ smrti rakovinových buniek, ku ktorému sme študované bunky chceli priviesť. O špecifických regulátoroch enzýmu PKCδ vieme, že dokážu nielen pozmeniť aktivitu enzýmu PKCδ, ale prostredníctvom nej aj správanie a dĺžku života študovaných rakovinových buniek.
V mojom projekte som študovala, aké kombinácie regulátorov budú najefektívnejšie čo sa týka výsledku fotodynamickej terapie. A aké fyzikálne deje spojené s priebehom fotodynamickej metódy sú najoptimálnejšie pre tieto kombinácie a samotný výsledok.
M. H.: Do akej miery dnes ľudí trápia nádorové ochorenia, čo hovoria štatistiky?
J. MOTEŠICKÁ: Rakovina je 2. najčastejšou príčinou smrti vo svete, viac trápia ľudí už len srdcové problémy. V roku 2017 boli uverejnené štatistiky, ktoré potvrdzovali, že rakovinu niektoré rozvojové krajiny nezvládajú z finančného hľadiska. Preto sa vedci snažia nielen zefektívniť metódy, ale aj ich finančne „odľahčiť“.
M. H.: Čo je to fotodynamická terapia a ako funguje?
J. MOTEŠICKÁ: Fotodynamická terapia (skratka: PDT) je metóda, ktorá sa používa pri liečbe nádorových ochorení. Má značné pozitíva, ktoré sú: selektívna deštrukcia nádoru a neinvazívnosť na rozdiel od chirurgických výkonov alebo tiež niekoľkokrát možné aplikovanie za sebou na miesta s nádorovými bunkami, čo nie je možné pri chemoterapii.
Princíp terapie je založený na využití svetla a svetlom aktivovanej látky (fotosenzibilizátora). Zistilo sa, že takáto látka vie byť cielene dopravená do nádorových buniek postihnutého tkaniva. Po ožiarení takto ošetreného tkaniva svetlom špecifickej farby dochádza k poškodeniu nádorových buniek, nie však zdravého tkaniva. Jedným z týchto fotosenzibilátorov je aj Hypericín, regulátor enzýmu PKCδ. Pri práci som použila Rottlerin, PMA a Gö 6976, ktoré sú tak isto ako Hypericín, regulátory enzýmu PKCδ, a tým myslím aktivátory a inhibítory jej aktivity.
M. H.: Ako by tieto tvoje zistenia raz mohli pomôcť pacientom, ktorých trápi táto zákerná choroba a podstupujú terapiu?
J. MOTEŠICKÁ: Výsledky potvrdzujú, že existujú alternatívne kombinácie pôsobiace symetricky, a to napriek menšej dávke účinnej látky oproti dávke doposiaľ používaného Hypericínu. To znamená, že je možné zmenšiť dávku účinnej látky podávanej pacientovi bez toho, aby účinnosť fotodynamickej terapie klesla. Keďže na pacientov organizmus bude pôsobiť menšia dávka chemických látok, je predpoklad, že pacientov organizmus bude menej zaťažený, čo môže viesť aj k rýchlejšiemu vyliečeniu pacienta.
Dokázali sme, že je možné zlepšiť fotodynamickú terapiu, ktorá používala iba jednu účinnú látku, a to Hypericín, o 7 %. Nemusí sa to zdať veľa, ale 7 % zo 100 ľudí je 7 zachránených životov.
Výsledky tohto projektu môžu byť využité v liečbe nádorov a môžu účinne optimalizovať liečebný protokol už používaný na klinikách. Predpokladáme, že fotodynamická terapia bude schopná skvalitňovať liečbu nádorových ochorení dnes používaných konvenčných metód. Ak sa táto metóda zdokonalí, je potenciál na jej využitie ako alternatívnej náhrady iných metód liečby rakovinových ochorení v širšej klinickej praxi. Predpokladáme, že s využitím týchto výsledkov sa fotodynamická terapia stane viac dostupnejšia a zvýši sa percento uzdravených pacientov.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Janky Motešickej
Uverejnila: VČ