Alexandra Rigoová a Matúš Mlynár navštevujú Strednú odbornú školu chemickú vo Vlčom hrdle v Bratislave. Obaja pochádzajú z Bratislavy, a nie je to len rodné mesto, čo majú spoločné. Ich záľubou je veda a výskum, a to hlavne v odbore medicína a farmakológia, ktorými sa zaoberajú aj v škole.
V roku 2018 úspešne absolvovali Festival vedy a techniky a postúpili na medzinárodné kolo do Abu Dhabi. Súťažili s témou Efekt kyseliny močovej na endoteliálnu funkciu in vitro. Festival organizuje každoročne AMAVET, Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Mladých nádejných medikov sme oslovili na rozhovor.
M. HUCÁKOVÁ: Názov témy vašej práce znie pomerne zložito. Skúsme to zjednodušiť. Čo ste pozorovali v spojitosti s kyselinou močovou?
ALEXANDRA a MATÚŠ: V našej práci sa venujeme kyseline močovej a jej vplyvu na kardiovaskulárny aparát, konkrétne na cievy obličiek a mezetéria. Táto problematika bola pre nás lákavou preto, lebo u istej časti populácie, ktorá trpí kardiovaskulárnymi ochoreniami, ako je napríklad hypertenzia, či srdcové zlyhávanie boli namerané vyššie hodnoty kyseliny močovej. Niektoré publikácie sa zaoberali hypotézou, že ochorenia ciev môžu byť spôsobené znížením biologickej dostupnosti oxidu dusnatého, ktoré zapríčiňuje práve kyselina močová. Náš výskum sa však zaoberá priamo vplyvom kyseliny močovej na cievy – ich schopnosť relaxácie a kontrakcie, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu napríklad pri udržiavaní krvného tlaku a podobne. K výskumu sme sa dostali vďaka pani MUDr. RNDr. Angelike Púzserovej, PhD. z ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémie vied.
M. H.: Ako sme na tom momentálne na Slovensku, prípadne celosvetovo s kardiovaskulárnymi ochoreniami? Predstavujú vážnu hrozbu?
ALEXANDRA a MATÚŠ: Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí na Slovensku ochorením srdcovo-cievneho systému 323 jedincov na 100 000 ľudí. V porovnaní napríklad s Francúzskom sme na tom celkom biedne, u nich je to „iba“ 102. Samozrejme neodmysliteľnú úlohu v rozvoji ochorení srdca a ciev patrí životný štýl pacienta. Sodík zohráva dôležitú úlohu v rozvoji vysokého krvného tlaku, i napriek tomu mnoho pacientov, ktorí užívajú lieky na zníženie tlaku, ignorujú správne stravovacie návyky. To isté môžeme do istej miery tvrdiť aj o fyzickej aktivite. Lieky, teda nie sú jedinou cestou k zvládnutiu ochorenia, významnú úlohu zohráva naša ochota uzdraviť sa.
M. H.: Aké súvislosti v rámci tohto ochorenia ste pozorovali? A ako tieto súvislosti ovplyvňujú jednotlivé štádiá ochorenia?
ALEXANDRA a MATÚŠ: Prítomnosť zvýšenej hladiny kyseliny močovej je považovaná za rizikový faktor vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi môže mať priebeh s príznakmi, alebo bez nich. V prípade, že máme pacienta so zápalovým ochorením kĺbu dna a zároveň má iné pridružené ochorenie je to pre neho záťaž. Zvýšená hladina kyseliny močovej však nemusí automaticky znamenať katastrofu, nesmieme zabúdať, že má v organizme svoje miesto a má výborné antioxidačné účinky.
M. H.: Na čo ste vo svojich výskumoch prišli?
ALEXANDRA a MATÚŠ: Sledovaním reakcie cievy na prítomnosť kyseliny močovej sme zistili, že kyselina močová mierne zlepšuje funkciu ciev, prípadne nezhoršuje výsledky testu. Podstatnou vecou je však to, že tieto merania sme uskutočnili u potkanov, ktorí mali normálne hodnoty krvného tlaku.
Teda pokiaľ situáciu premietneme na človeka, pokiaľ má normálny krvný tlak, ale mierne zvýšenú hladinu kyseliny močovej, to je do 500 mikromólov na liter, nemal by byť tento stav pre neho rizikový. Samozrejme, keď už má pacient vysoký krvný tlak a zároveň zvýšenú koncentráciu kyseliny močovej, môže to predstavovať riziko.
M. H.: Čo tieto správy znamenajú pre pacientov?
ALEXANDRA a MATÚŠ: Môžu dopomôcť lepšiemu manažmentu pacienta s vysokou koncentráciou kyseliny močovej, ale na jednoznačné závery je ešte priskoro. Na to, aby sme dokázali zaviesť nejaké pravidlá, odporúčania v klinickej praxi, potrebujeme aj spätnú odozvu od lekárov, ktorí sa danej problematike venujú a majú s ňou skúsenosti.
M. H.: Želáme veľa šťastia pri transfere týchto poznatkov do praxe a pozitívne výsledky. Ďakujeme za rozhovor.
Zhovárala sa: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: archív Alexandra Rigoová a Matúš Mlynár
Uverejnil: LČ