Každý deň dostáva každý tretí pacient minimálne jednu antimikrobiálnu látku. Niektoré z týchto použití môžu byť zbytočné a prispievajú k šíreniu antimikrobiálnej rezistencie. V štúdii Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a skupiny pre spoluprácu v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, ktorá bola nedávno uverejnená v lekárskom časopise Lancet, sa odhaduje, že infekcie baktériami rezistentnými voči antibiotikám spôsobili v roku 2015 v Európe 33 000 úmrtí.
Boj proti antimikrobiálnej rezistencii vedie nielen k lepšiemu zdraviu, ale má aj veľký hospodársky prínos. V správe OECD uverejnenej začiatkom tohto mesiaca (s podporou Komisie a ECDC) sa odhaduje, že zintenzívnením nášho úsilia v boji proti AMR môžeme v Európe, Severnej Amerike a Austrálii ušetriť až 4,8 miliardy dolárov ročne.
Európsky deň antibiotík je európskou iniciatívou v oblasti zdravia, ktorú koordinuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v spolupráci s Európskou komisiou a ktorej cieľom je poskytnúť platformu a podporu pre vnútroštátne kampane boja proti AMR, konkrétne pre obozretné používanie antibiotík.
Spotreba antibiotík je v jednotlivých krajinách EÚ/EHP veľmi rozdielna. V krajinách s najvyššou spotrebou ľudia skonzumujú 3,4-krát viac antibiotík než v krajinách s najnižšou spotrebou. Najnovšie údaje ECDC ukazujú, že spotreba karpabenémov – skupiny antibiotík poslednej generácie – v nemocničnom odvetví výrazne vzrástla v šiestich krajinách a žiadna z krajín nepreukázala pokles. V infografike sa ďalej zobrazuje percentuálny podiel rezistencie voči najbežnejším skupinám antibiotík. Len 70 rokov po zavedení antibiotík čelíme možnej budúcnosti bez účinných antibiotík určených na liečbu pacientov infikovaných niektorými typmi baktérií.
Komisia zverejnila výsledky novej štúdie Eurobarometra o znalostiach verejnosti o antibiotikách a celkových trendoch ich používania. Uskutočnilo sa to pri príležitosti už 11. Európskeho dňa antibiotík, ktorý bol vyhlásený na 15. novembra.
Zo štúdie vyplýva, že v používaní antibiotík došlo k pozitívnemu vývoju: 32 % ľudí uviedlo, že v posledných dvanástich mesiacoch brali antibiotiká, kým v prieskume z roku 2009 to bolo 40 %. Mnohé z týchto antibiotík sa však užívali zbytočne: 20 % antibiotík sa užívalo na chrípku alebo prechladnutie a 7 % ľudí ich bralo bez lekárskeho predpisu. 66 % respondentov vie, že je zbytočné užívať antibiotiká na prechladnutie a 43 % je si vedomých, že antibiotiká sú neúčinné proti vírusom. Viac ako dve tretiny ľudí by radi získali viac informácií o antibiotikách.
Výsledky správy Eurobarometra a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) budú predstavené v Bruseli na konferencii pri príležitosti Európskeho dňa antibiotík 2018 s názvom: „Jedno zdravie, aby antibiotiká naďalej zaberali“.
Za posledných 15 rokov EÚ stála na čele snáh o riešenie antimikrobiálnej rezistencie. Minulý rok bol prijatý nový a komplexný akčný plán EÚ, v ktorom sa stanovujú ciele Komisie pre boj proti antimikrobiálnej rezistencii v rámci politík ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia.
Nová legislatíva na ochranu EÚ
Dôležitým medzníkom budú pripravované európske právne predpisy o veterinárnych liekoch a medikovaných krmivách, ktoré stanovujú širokú škálu konkrétnych opatrení na boj proti antimikrobiálnej rezistencii a podporujú obozretné a zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok. Od roku 2022 bude v EÚ zakázané používanie antimikrobík na podporu rastu zvierat, ako aj preventívne používanie antimikrobík prostredníctvom medikovaných krmív a v skupinách zvierat. Okrem toho budú existovať aj obmedzenia týkajúce sa metafylaktického používania antimikrobík a možnosť vyhradiť určité antimikrobiká iba na humánne použitie. Krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ budú navyše musieť pri vývoze do EÚ dodržiavať zákaz antimikrobík na podporu rastu, ako aj obmedzenia týkajúce sa antimikrobík vyhradených na humánne použitie. Nové právne predpisy EÚ tak zlepšia ochranu európskych spotrebiteľov pred rizikom šírenia antimikrobiálnej rezistencie prostredníctvom dovozu zvierat alebo produktov živočíšneho pôvodu.
Medzinárodná spolupráca
Keďže antimikrobiálna rezistencia predstavuje vážny problém na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni, má mimoriadny význam medzinárodná spolupráca. EÚ naďalej podporuje spoluprácu a posilňuje usmernenia týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie v príslušných medzinárodných organizáciách, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a bude sa naďalej ujímať aktívnej a vedúcej úlohy v práci skupiny G20.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje: Európska komisia
Zvyšovanie informovanosti SK: https://antibiotic.ecdc.europa.eu/sk
Ďalšie informácie
Osobitný prieskum Eurobarometra 478 o AMR
Zvyšovanie informovanosti SK: https://antibiotic.ecdc.europa.eu/sk
