Srdce je nevyhnutný orgán pre náš život. Avšak aj ono je náchylné na choroby a poruchy. Čo s tým môžeme urobiť?
Ilustrácia ľudského kardiovaskulárneho systému. Zdroj: iStockphoto.com
Srdce za jednu minútu prečerpá až päť litrov krvi, čo je za celý život zhruba 178 miliónov litrov. Počas života vykoná viac ako 2,5 miliardy úderov. Denne vyprodukuje energiu, ktorá by kamiónu umožnila prejsť 32 kilometrov. Najviac infarktov sa udeje na Vianoce, teda práve 24. decembra. Keďže má vlastný elektrický impulz, môže biť aj po vyňatí z tela. Dokáže to však dovtedy, kým neminie zásoby kyslíka.
Je potrebné skúmať srdce a cievy a metódy, ako ich chrániť? Jasne o tom hovorí štatistika Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2017. Kardiovaskulárnym ochoreniam patrila prvá priečka v rebríčku príčin úmrtia ľudí na celom svete. V danom roku prišlo pre ne o život takmer osemnásť miliónov ľudí. Onkologické ochorenia spôsobili smrť takmer dvakrát menšiemu počtu ľudí, vraždy dokonca 45-krát menej.
„Vrážd sa pritom paradoxne ľudia boja viac ako kardiovaskulárnych ochorení,“ pripomína Mgr. Branislav Kura, PhD., z Centra experimentálnej medicíny SAV.
Na Slovensku je situácia veľmi podobná ako vo svete. Za takmer polovicu všetkých úmrtí môžu práve choroby obehovej sústavy, pričom je to takmer dvakrát toľko ako v prípade onkologických ochorení. Pre nás je to obzvlášť alarmujúce, pretože v roku 2017 sme obsadili štvrtú priečku v rebríčku úmrtí na infarkt a iné ischemické choroby srdca v krajinách OECD. Predbehli sme aj oveľa väčšie krajiny a krajiny V4.
Najviac u nás zomierajú ľudia na ischemickú poruchu srdca, cievne choroby mozgu a zlyhanie srdca.
Bez srdca nie sme zásobení kyslíkom
Srdce má približne veľkosť zovretej päste a hmotnosť pol percenta celého tela. Anatomicky sa delí na štyri časti, ľavú a pravú predsieň a takisto ľavú a pravú komoru, ktoré od seba delia chlopne brániace spätnému toku krvi. Toto členenie umožnilo vznik dvoch obehov. Malý krvný obeh alebo aj pľúcny prechádza cez pravú časť srdca. Veľký krvný obeh, nazývaný tiež telový, prechádza cez ľavú časť.
Obeh prebieha nasledovne. Odkysličená krv s oxidom uhličitým sa z pravej predsiene dostane do pravej komory, ktorá po naplnení a kontrakcii transportuje krv do pľúc, kde sa okysličí. Následne sa vracia opäť do srdca, ale tentoraz už do ľavej predsiene, potom do komory a odtiaľ do celého tela.
„Srdce je jeden z najdôležitejších orgánov, ak nie najdôležitejším orgánom v našom tele. Tým môžeme odpovedať na otázku, prečo tak veľa ľudí zomiera na kardiovaskulárne ochorenia – bez srdca nie sme dostatočne zásobení kyslíkom. Niektoré orgány, ktoré sú od neho kriticky závislé, tak odumierajú. Každé poškodenie srdca teda môže mať fatálne následky,“ pokračuje Branislav Kura.
Čo vplýva na srdce?
Strava
„Väčšine ľudí dobrá slaninka chutí, ale čo je podstatné, nášmu srdcu až tak nie. Obsahuje totiž vysoký podiel nasýtených tukov, z ktorých máme vysokú hladinu zlého cholesterolu v krvi,” dodáva Branislav Kura.
Zlý cholesterol, tiež označovaný ako LDL, sa totiž dokáže usadiť na stenách ciev, čím blokuje prechod krvi a spôsobuje ich upchatie (ateroskleróza). Tento povlak sa navyše môže odštiepiť a vytvárať zrazeniny, ktoré následne môžu zabrániť, aby sa krv dostala k dôležitým orgánom, čo by mohlo mať fatálne následky. Pri mozgu to napríklad môže byť mŕtvica, v prípade srdca zas hovoríme o infarkte. Z jedla však prijímame aj dobrý cholesterol, ktorý pomáha odstraňovať zlý cholesterol. Prenáša ho do pečene, kde sa následne zlikviduje.
Ďalšou problematickou zložkou je nadmerný príjem soli. Obsahuje sodík, ktorý má veľký vplyv na obličky. Zužuje cievy, čím sa zvyšuje krvný tlak. Následne sa tak vyvíja tlak aj na obličky, ktorým sa zhoršuje filtračná schopnosť.
Rizikovou zložkou je aj cukor, teda jeho vysoký príjem. Cukry sú síce dôležitým zdrojom energie pre naše bunky. Jeho nadbytok však bunky nevedia využiť. V tele sa tak ukladá v podobe tuku, čo vedie k nárastu hmotnosti a obezite, čo zas nepriamo vplýva na zvýšenie zlého cholesterolu a zároveň môže viesť k cukrovke a zápalom.
Zo stravy prijímame aj veľa dobrých živín, ako sú minerály, vitamíny, antioxidanty či omega-3 mastné kyseliny, ktoré zvyšujú dobrý cholesterol, znižujú zlý, pomáhajú predchádzať krvným zrazeninám či znižujú krvný tlak.
Základom dobrého jedálnička pre srdce sú ryby, ktoré obsahujú veľa omega-3 mastných kyselín, dostatočný príjem vlákniny, ovocia a zeleniny (odporúča sa aspoň päť porcií denne), ľanový olej či semienka.
Pohyb
Pohyb zvyšuje regeneračnú schopnosť a kondíciu srdca. Mnoho štúdií ukazuje, že ľudia, ktorí sa menej hýbu či cvičia, majú vyššie riziko srdcových ochorení.
„Každým cvičením sa zvyšuje adaptačná schopnosť srdca na akúkoľvek záťaž, nielen na fyzickú. Srdce sa vie rýchlejšie regenerovať. Pomáha predísť ateroskleróze, znižuje hladinu zlého cholesterolu, zmierňuje vysoký krvný tlak a reguluje množstvo cukru v krvi,“ dopĺňa Branislav Kura.
Akákoľvek činnosť, ktorá zvýši tep srdca, má pozitívny vplyv na tento orgán. Dôležitá je pravidelnosť. Odporúča sa 150 minút miernej fyzickej aktivity (napríklad chôdza, cyklistika či tanec) alebo 75 minút intenzívnej aktivity týždenne.
Alkohol
Hoci sa alkohol spája hlavne s pečeňou, jeho konzumácia prináša riziká aj pre srdce. Náhly príjem veľkého množstva alkoholu vyvoláva syndróm dovolenkového srdca – nepravidelný tep po záchvatoch akútneho nadmerného pitia, napríklad pri festivaloch piva.
Dlhodobé pitie má toxický efekt, ktorý vedie k srdcovému zlyhaniu – alkoholovej kardiomyopatii, pre ktorú je charakteristická atrofia oboch komôr. Enormne sa rozšíria, čo býva príčinou transplantácií srdca. Rizikovou hranicou je približne 80 gramov alkoholu denne počas piatich rokov. Na porovnanie možno uviesť, že fľaša vína obsahuje desať gramov alkoholu na sto mililitrov.
Alkohol taktiež nie je vhodný pred spaním, pretože zvyšuje priemernú srdcovú frekvenciu o desať percent. To znamená, že nútime naše srdce, aby za noc udrelo zhruba tritisíckrát častejšie, čo predstavuje zbytočnú záťaž.
Každé fajčenie – pravidelné, občasné aj pasívne – je rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia. Ihneď po fajčení sa zvyšuje tep aj krvný tlak, čím sa zvyšuje riziko vzniku hypertenzie (vysokého krvného tlaku) a tvorby krvných zrazenín, čo zas môže viesť až k infarktu. Tabakový dym obsahuje oxid uhoľnatý, ktorý sa viaže s červenými krvinkami, čím sa vytláča kyslík z krvi. Srdce musí stratu kyslíka kompenzovať a zvyšuje frekvenciu tepu, tým pádom aj tlaku krvi.
Stres
Akákoľvek reakcia, ktorá organizmus vychýli z rovnovážneho stavu, naštartuje poplachovú reakciu. Stresová reakcia má za úlohu mobilizovať všetku našu energiu a silu, aby sme sa vedeli brániť alebo utiecť. Krátkodobý stres je prospešný, pretože spôsobí prekrvenie všetkých orgánov, uvoľní sa glukóza na zabezpečenie výkonu. Problém však nastáva, ak je stres dlhodobý a nadmerný. Všetky reakcie potom, naopak, pôsobia škodlivo na celý organizmus, vyčerpávajú ho, spôsobujú priberanie hmotnosti, oslabujú imunitu.
Spánok
Človek je jediný druh, ktorý si vedome ukracuje zo spánku. Jeho hlavnou funkciou je regenerácia, ale najmä transport všetkých informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti a ich triedenie – uchovávanie potrebných a vyhadzovanie zbytočných.
V dôsledku nedostatku spánku – teda ak človek spí šesť a menej hodín denne – sa zvyšuje riziko zástavy srdca. Taktiež ľudia, ktorí po 45. roku života spia menej ako šesť hodín, majú o dvesto percent vyššiu pravdepodobnosť infarktu alebo mŕtvice.
Keď nemá organizmus dostatok spánku, prejavy sú podobné ako pri chronickom strese. Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku a zvýšeniu frekvencie, a to už po jednej až dvoch hodinách deprivácie. Tieto procesy zas vedú k rozvoju aterosklerózy. Nedostatočný spánok taktiež narúša štruktúru krvných ciev a obmedzuje regeneráciu.
Päť a menej hodín spánku spôsobuje, že bunky sú menej citlivé na inzulín (hormón, ktorý umožňuje vstup glukózy do buniek na spracovanie). Bunky následne nevedia glukózu spracovať, čo môže viesť k vzniku cukrovky. Taktiež zvyšuje hladinu hormónu ghrelínu, ktorý oznamuje hlad, a, naopak, znižuje hladinu hormónu leptínu, ktorý oznamuje sýtosť. Inými slovami, máme chuť jesť viac než treba, čo zas vedie k vzniku obezity. S tým sa spája aj zvýšenie látok v krvi, ktoré podporujú apetít.
Spánok navyše vysiela upokojujúci signál do sympatického nervového systému, čím bráni chronickému stresu.
Rady, ako sa vyhnúť ochoreniam
- Dodržiavajte pitný režim.
- Dodržiavajte zásady zdravého stravovania vrátane raňajok.
- Prestaňte fajčiť.
- Hýbte sa.
- Odpočívajte, doprajte si spánok a vyhýbajte sa stresu, ak sa dá.
- Udržujte si správnu hmotnosť.
- Nechajte si zmerať hladiny cholesterolu, krvný tlak a iné hodnoty, ktoré sa týkajú srdca.
- Choďte na preventívne prehliadky.
- Nesoľte priveľa.
