Urýchli konečne vláda schvaľovanie chránených areálov?


Urýchli konečne vláda schvaľovanie chránených areálov?

V novom chránenom areáli Nesvadské piesky žije aj ľabtuška poľná, ktorá sa inak na Slovensku vyskytuje už len roztrúsene. Zdroj: iStock

Na Slovensku pribudne od 1. júla päť nových chránených areálov - Vinište, Mostová, Bradlo, Nesvadské piesky a Jurský Chlm. Ochranári o to usilovali roky, za čo Slovensko schytalo kritiku aj od Európskej komisie.

Dôvodom bol komplikovaný schvaľovací proces, ktorý približuje Ing. Marta Mútňanová zo Štátnej ochrany prírody SR.

Päť nových chránených areálov, ktoré sa prekrývajú so šiestimi územiami európskeho významu, schválil vládny kabinet 10. júla tohto roku.

Pre poriadok v pojmoch, chránený areál je lokalita, na ktorej sú biotopy európskeho alebo národného významu, prípadne je celá biotopom, ale jej priaznivý stav záleží na obhospodarovaní človekom. Na území chránených areálov platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany.

Územie európskeho významu predstavuje oblasť, v ktorej rastú vzácne biotopy alebo žijú vzácne druhy živočíchov, a sú vymedzené podľa § 27 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Slovensko sa pri vstupe do Európskej únie v roku 2004 zaviazalo, že sa bude aktívne podieľať na vytvorení sústavy chránených území (EÚ), známej ako Natura 2000. Aktuálne je v hraniciach nášho štátu 642 území európskeho významu, napríklad Bokrošské slanisko v Nitrianskom kraji, dolný tok Laborca v Košickom kraji či Domanické stráne v Banskobystrickom kraji.

Na územiach európskeho významu sa nachádzajú vzácne biotopy alebo druhy živočíchov. Spomedzi biotopov ide napríklad o alpínske travinno-bylinné porasty na silikátovom podklade, bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy, horské kosné lúky, vresoviská a podobne. Spomedzi živočíšnych druhov ide napríklad o vretenicu malú, zubra hrivnatého, vlka dravého, netopiera obyčajného či kamzíka vrchovského. Jednoduchšie povedané, v oboch oblastiach ešte nájdete rastliny aj živočíchy, ktoré sa z nášho územia vytrácajú alebo predstavujú vzhľadom na charakter okolitej krajiny vzácnu raritu. Štatút chráneného areálu ochranárom umožní napríklad zabrániť tomu, aby sa v ňom vykonávali činnosti, ktoré spôsobia zničenie druhu.

 Kolónie vzácneho netopiera lietavca sťahovavého žijú v chránenom areáli Bradlo v okrese Revúca. Zdroj: iStock.

Kolónie vzácneho netopiera lietavca sťahovavého žijú v chránenom areáli Bradlo v okrese Revúca. Zdroj: iStock.  

Netrhajte a nelovte, iba sa dívajte

Vo Viništi v okrese Topoľčany majú svoj domov predovšetkým biotopy európskeho významu - suché a dealpínske travinno-bylinné porasty i porasty borievky obyčajnej, ktorá v tejto lokalite vytvára samostatný a veľmi charakteristický biotop. Platí preň 3. stupeň ochrany, čo znamená, že sa napríklad na jeho území nesmú zbierať rastliny vrátane ich plodov, nesmie sa naň vstúpiť s bicyklom či liezť na skaly (viac o jednotlivých stupňoch ochrany sa dočítate tu).

Ďalší chránený areál je Bradlo v okrese Revúca. Tento areál predstavujú podzemné priestory, ktoré obýva v súčasnosti jedna z najväčších známych reprodukčných kolónií vzácneho netopiera lietavca sťahovavého na Slovensku. Platí preň najvyšší, teda 5. stupeň ochrany.

Dva nové chránené areály Mostové (3. a 4. stupeň ochrany) a Nesvadské piesky (2. a 3. stupeň ochrany) ležia v komárňanskom okrese. Mostové patrí medzi posledných päť percent u nás zachovaných slanísk, čo sú mokrade zvláštneho typu s veľkou koncentráciou soli pri povrchu, na ktoré sa viažu slanomilné rastliny. Soľ je za normálnych okolností pre rastliny jed, ale tu rastú rastliny, ktoré sa na ňu dokázali adaptovať, a preto sú tiež cenné.

V oblasti Nesvadských pieskov na Podunajskej nížine žijú výnimočne sa vyskytujúce živočíchy, napríklad koník stepný, najväčší lúčny koník žijúci na Slovensku, či operenec ľabtuška poľná. Nesvadské piesky sú súčasťou už spomínanej európskej sústavy chránených území Natura 2000.

Jurský Chlm (3. stupeň ochrany) pri obci Mužla v okrese Nové Zámky sa môže popýšiť napríklad ojedinele sa vyskytujúcim kozincom bezbyľovým, prízemnou rastlinkou so žltými kvetmi v tvare papuliek, ktoré husto vyrastajú zo stredu ružice chlpatých listov. Aj územie Veľkého Chlmu je typické vnútrozemskými slaniskami, slanými lúkami a biotopom panónskych travinno-bylinných porastov na spraši (vetrom naviate prachové sedimenty z doby ľadovej - v súčasnosti sa vyskytujú iba veľmi vzácne).

Koník stepný, najväčší lúčny koník vyskytujúci sa na Slovensku, žije v chránenom areáli Nesvadské piesky. Zdroj: iStock

Koník stepný, najväčší lúčny koník vyskytujúci sa na Slovensku, žije v chránenom areáli Nesvadské piesky. Zdroj: iStock

Labyrint byrokracie

Zoznam živočíchov a rastlín, ktoré sa udomácnili v týchto oblastiach, je, samozrejme, oveľa väčší. Aké sú dôvody, ktoré schválenie týchto oblastí za chránené areály roky brzdili?

„O postupné vyhlasovanie území európskeho významu za chránené územia sa Štátna ochrana prírody SR snaží už niekoľko rokov. Novelou zákona o ochrane prírody a krajiny z roku 2014 prešli kompetencie na vyhlásenie chránených území - ako sú prírodné rezervácie a chránené areály - z okresných úradov v sídle kraja na vládu SR. To celý proces spomalilo,“ hovorí Ing. Marta Mútňanová, riaditeľka sekcie ochrany prírody a krajiny zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). Ďalej vysvetľuje, že v súčasnosti musí zámer na vyhlásenie chráneného územia s dotknutými subjektami, teda vrátane vlastníkov a správcov prerokovať okresný úrad v sídle kraja. Potom zašle jeho pripomienky spolu s projektom ochrany na Ministerstvo životného prostredia SR. „Až tam sa pripravuje nariadenie vlády, ktorým sa vyhlasuje chránené územie vrátane prípravy ostatných sprievodných materiálov. Následne sa všetky podklady zasielajú do legislatívneho procesu, ktorý vyúsťuje predložením vláde SR.“

V prípade dvoch (CHA Vinište a CHA Bradlo) z novovymenovaných piatich areálov bol však proces vyhlasovania zastavený od roku 2017, kedy boli v medzirezortnom pripomienkovom konaní zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vznesené zásadné pripomienky. Týkali sa napríklad spôsobu jednoznačného vymedzenia priebehu hranice chránených území, a bolo ich problematické doriešiť. „Tým pádom nebolo možné predkladať do legislatívneho procesu ani ďalšie územia, ktoré už boli z okresných úradov zasielané na Ministerstvo životného prostredia SR,“ vysvetľuje Ing. Marta Mútňanová.

Poďme na to rýchlejšie

Čo by podľa nej celý proces zjednodušilo? „Ak by vláda vyhlásila územia európskeho významu za chránené územia jedným spoločným nariadením. Alebo ak by presunula kompetencie vyhlasovania chránených území opäť na okresné úrady v sídle kraja. Táto možnosť bola už predkladaná v novele zákona o ochrane prírody a krajiny v roku 2019, ale na rokovaní v parlamente z nej bola vypustená,“ upozorňuje.

Ján Budaj, nový šéf Ministerstva životného prostredia SR vo večerných Správach RTVS sľúbil, že sa práve túto možnosť znovu pokúsi presadiť a pousiluje sa urýchliť aj proces schválenia ďalších sedemnástich území európskeho významu na Slovensku.

Galina Lišháková – Cvrkalová

Zdroje: Tlačová správa Ministerstva životného prostredia SR;

Ministerstvo životného prostredia SR;

Správy RTVS;

Enviroportal;

Súvisiace:

Hore
TVT2020 prihlasovanie
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 6/2020
TVT2020 súťaže
Vedec roka SR
VC 6/2020 železany
Vedecká cukráreň video
Quark_2020
Veda v CENTRE máj
Vedecká cukráreň 5/2020
Aurelium - centrum vedy
Vírusy, vakcíny, imunita
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Včelí med obsahuje 80 % jednoduchých ľahko a rýchlo vstrebateľných cukrov.
Zistite viac