Pri zrode ateliéru Zaha Hadid Architects v roku 1983 stála súťaž The Peak Leisure Club, Hong-Kong. Zaha ako úplne neznáma asistentka na škole architektúry AA (Architectural Association) tu svojou jednoznačnou výhrou porazila najuznávanejších architektov vtedajšej doby, a tým vstúpila medzi nich. Zdanlivo iracionálne formy architektky v sebe skrývali mnoho racionality, pretože umožňovali oveľa väčšiu slobodu a ponúkali nové početné nástroje v riešení komplexných problémov celých lokalít.
Prácu a fungovanie štúdia, od jeho začiatkov a ranej tvorby Zahy Hadid až po dnešok, predstavil počas svojej prednášky na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave líder architektonického ateliéru svetového formátu Zaha Hadid Architects – Patrik Schumacher. Ateliér už stihol zrealizovať množstvo úspešných stavieb rôznej funkcionality a typológie, od monumentálnych budov pre kultúru, po konceptuálne riešenie parkovísk (Terminus Hoenheim North) či sochárske prevedenie zastávok lanoviek (Innsbruck). Patrik Schumacher priblížil aj plány ateliéru do budúcnosti; medzi nimi mnohé ďalšie projekty, niektoré z nich priam kolosálnych rozmerov: Galaxy SOHO – rozsiahly komerčný komplex, Leeza Soho – veža s najvyšším átriom na svete, Beijing New Airport Terminal Building – najväčšie aktuálne plánované letisko na svete.
Okrem toho má ateliér rozpracované alebo dokonca rozostavané projekty v Bagdade (Parliament Complex, Prime Ministry Complex), v Pekingu v Makau (výškový hotel „City of Dreams“) či v Bratislave (SKY PARK – obytný
a administratívny komplex). SKY PARK bol v dobe zvíťazenia v oslovenej súťaži jedným z najväčších projektov ateliéru Zaha Hadid Architects. Patrik Schumacher vyjadril s projektom spokojnosť, hlavne z hľadiska navrhovanej nadväznosti na okolie a plánovaným aktívnym parterom. Ako neskôr poznamenal v odpovedi na otázku Juraja Benetina z ateliéru Compass, aké rady by dal súčasným architektom a hlavne spoločnosti v úlohe pri rozvíjaní bratislavských „brownfieldov“, podľa jeho názoru je dôležitá hlavne symbióza medzi budovami a ich okolím, vychádzajúca nie z prílišného dodržiavania predpisov a noriem plánovania, ale z kritického myslenia, bohatého diskurzu a spolupráce viacerých architektov.
Odkaz ateliéru Zaha Hadid Architects však adresuje hlavne užívateľom architektúry, teda spoločnosti a jej modernému obrazu, pretože k životnému štýlu patrí aj moderný prístup k architektúre, jej prežívaniu a využívaniu. „Mali by sme vyjsť z našej komfortnej zóny, odhaliť čo je pre náš život povzbudzujúce a adaptovať na to naše vnímanie. Existuje určitý zmysel v tom, čo by sme mali mať radi, čo nám dáva energiu – hovoriac aj o budovách. Budovy nášho ateliéru chcú také byť a mali by sme sa naučiť mať ich radi. Keď ich máš rád, posilnia ťa.“
Informácie sprostredkovala: Jana Fečkaninová, doktorandka na Fakulte architektúry STU v Bratislave
Foto z prednášky: Matej Kováč
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ