Poruchy povrchov vozoviek spôsobujú obmedzenia alebo úplnú výluku dopravy na úseku komunikácie. Sledovanie rozsahu a príčin poškodenia vozovky sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou dopravného inžinierstva. Predpoklady pre správanie sa asfaltových materiálov sa dajú získať pri meraní únavových vlastností, tuhosti, odolnosti proti trvalým deformáciám a iných charakteristík. Uvádza to vo svojej dizertačnej práci Únava cestných materiálov stmelených asfaltom Ing. Tomáš Olexa. Jeho školiteľom bol doc. Ing. Ján Mandula, PhD.
Táto práca sa zaradila medzi najlepšie študentské práce za akademický rok 2017/18 Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, študijný program: Nosné konštrukcie a dopravné stavby.
Autor sa vo svojej práci zameriava na sledovanie únavy asfaltom stmelených zmesí. „Teoretický úvod dizertačnej práce prináša náhľad na históriu a doterajšie poznatky z tejto problematiky a zároveň zdôvodňuje použité metódy merania a vyhodnocovania únavy asfaltových zmesí. Samotná skúmaná asfaltová zmes bola podrobená kompletnému rozboru z hľadiska empirických aj funkčných vlastností, výsledky potvrdzujú vhodnosť použitého typu zmesi pre dynamické skúšky únavy.“
Ing. Tomáš Olexa sa tak v rámci svojej dizertačnej práce snažil analyzovať únavové správanie sa asfaltovej zmesi podľa normovaných podmienok (10 Hz, 20 °C), ktoré budú uvažované ako referenčné. Ďalej tiež podľa teplotných podmienok slovenskej návrhovej metodiky pre netuhé a polotuhé vozovky analyzovať únavové vlastnosti asfaltovej zmesi so zameraním na využitie pri posúdení napätí v konštrukcii vozovky. Išlo mu tiež o to aplikovať a porovnať kritériá únavovej životnosti metódy „AASHTO“ a metódy založenej na princípe disipovanej energie a analyzovať ich vplyv na celkovú životnosť vozovky. No a v neposlednom rade vyhodnotiť efektívnosť využitia únavových parametrov podľa ročných teplotných podmienok a energetického kritéria únavovej životnosti pri posudzovaní napätí v konštrukcii vozovky.
Výsledky únavových skúšok boli podľa Ing. Tomáša Olexu zatriedené do štyroch skupín podľa použitých teplôt merania (27 °C; 20 °C; 11 °C; 5°C), pričom ďalšie podmienky merania sa stanovili v súlade s aktuálnou európskou normou. Výsledky tejto dizertačnej práce sú zamerané ako na porovnanie konvenčných a nekonvenčných vyhodnocovacích kritérií, tak aj na použitie získaných únavových charakteristík pre reálny návrh vrstvy netuhej vozovky.
Autor v závere konštatoval, že je nevyhnutná zmena tabuľkových hodnôt únavových parametrov v slovenskej návrhovej metodike. „Únavové parametre pri normovanej teplote 20 °C preukazujú efektívnejšie využitie vrstvy vozovky. Teplota výrazne vplýva na hodnoty únavových parametrov už v rámci malého teplotného rozsahu 5 °C až 27 °C.“ Uvádza tiež, že konvenčné kritérium únavovej životnosti nepreukázalo žiadne nevýhody v porovnaní s energetickým kritériom únavovej životnosti podľa Pronka. Energetické kritérium bolo podľa neho možné aplikovať pri teplotách pod 20 °C a životnosť vzoriek bola nižšia približne o 18 % až 33 % v porovnaní s konvenčným kritériom.
„Najefektívnejší návrh vrstvy vozovky je dosiahnutý pri použití laboratórne meraných únavových parametrov pre každú z teplôt charakterizujúcich jednotlivé ročné obdobia (0 °C; 11 °C; 27 °C),“ konštatoval Ing. Tomáš Olexa.
Zdroj informácií a ilustrácií:
https://www.svf.tuke.sk/?page_id=4623
autor práce: Ing. Tomáš Olexa; Školiteľ: doc. Ing. Ján Mandula, PhD.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné úvodné foto: Pixabay.com /Free-Photos/