Mladí architekti zreálnili svoje predstavy o podobe dunajského nábrežia. Študenti Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave sa venovali územiu medzi Starým mostom a Mostom Apollo, resp. Prístavným mostom. Riešili spôsob prezentácie lužných lesov, občiansku vybavenosť a zástavbu, navrhovali aj nové PKO či podobu napojenia Chorvátskeho ramena na hlavný tok Dunaja, čo bolo v minulosti realitou.
Projektu Múzeum dunajskej prírody sa venoval Ing. arch. Roman Hajtmanek, vedúcim práce bol prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Ako sa uvádza v prezentácii projektu, myšlienkou je tu obnova Chorvátskeho ramena a dunajského ostrova s vpustením vody do mesta a s pridaním kultúrnych funkcií. „Výsledkom je návrat do romantických obrazov starej Bratislavy s rozprúdeným Dunajom na Petržalskej strane a s ľahko dostupným lužným lesom. To zatraktívňuje pre verejnosť územie medzi Starým mostom a Mostom Apollo.“ Na území autor navrhuje vytvorenie výskumno-edukačného a oddychového centra – Múzeum dunajskej prírody, ktoré sprístupňuje ostrov a vytvára tajomné zákutia a novú formu oddychu a vzdelávania v blízkosti dostupnej prírody.
Ďalším zo skutočne zaujímavých študentských projektov bol projekt Kultúrne centrum a nová brána do Petržalky. Autorkou je Ing. arch. Jana Durkáčová a vedúcim práce prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. Projekt rieši územie medzi Starým mostom a Mostom Apollo na petržalskej strane. „Toto územie oproti Eurovea púta zraky ľudí a zdôrazňuje tak potrebu zaujímavej revitalizácie,“ píše sa v prezentácii projektu. V tejto lokalite autorka navrhla nové kultúrne centrum, jeho budova stojí priamo pri rieke, pozýva ľudí a vytvára novú „bránu“ do Petržalky. „Budova by mohla byť náhradou za zbúrané PKO, má 4 nadzemné a 2 podzemné podlažia, okrem troch sál na kultúrne akcie, aj knižnicu, výstavný priestor, kaviareň či reštauráciu. V exteriéri zase vytvára priestor na divadlo, kino či čitáreň. Hmota centra je prienikom vzájomnej interakcie prvkov v tesnej blízkosti. Týmito prvkami sú voda (Dunaj a Chorvátske rameno), park – les (Sad Janka Kráľa, navrhovaný park a lužný les) a oddychové zóny (Tyršovo nábrežie). Tieto faktory „lámu“ budovu na viacero častí, podobne ako ľadovce na zamrznutom Dunaji počas zimy.“
Ako informovala Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, svoju predstavu o podobe dunajského nábrežia tvorili mladí architekti vo virtuálnej realite. „Téma Dunaj a Bratislava je na fakulte tradíciou, ale napriek tomu vždy láka objavovať nové dimenzie. V Bratislave zmizlo veľa vecí spojených s Dunajom. A my sme sa v projektoch sústredili na otázku – prečo vlastne nie je Chorvátske rameno, ako vždy bolo, napojené na hlavný tok Dunaja a je slepo odrezané diaľnicou? Rozhodli sme sa ísť touto cestou a výsledok nás prekvapil. V mieste spojenia vznikol atraktívny priestor na verejnú budovu – Múzeum Dunaja či nové PKO,“ hovorí vedúci projektu profesor Vladimír Šimkovič z Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Okrem posterov a bežných fyzických modelov po prvý raz študenti navrhovali aj digitálne modely. Tie si bolo možné pozrieť priamo na výstave v priestoroch fakulty pomocou špeciálnych okuliarov na virtuálnu realitu alebo sa dajú stiahnuť do mobilu v podobe aplikácie a na prehliadku použiť papierové virtuálne okuliare tzv. CardBoard.
„Kedysi sme mali pravítko a rysovaciu dosku, potom sme robili fyzické modely, potom 3D modely v počítači, teraz sa aj architektom otvára nová forma tvorenia skutočnosti. Môžeme ďalším spôsobom overovať, či bude naša predstava fungovať a ešte ďalším spôsobom ju prezentovať verejnosti. A nasledujúci krok možno bude rozšírenie samotnej architektúry o ďalší rozmer, bude zaujímavé, ako sa k tejto výzve architekti postavia,“ povedal Viliam Zajíček, doktorand Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a koordinátor projektu Virtuálne dunajské nábrežia.
Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prezentovala túto formu tvorby po prvý raz, no bude v nej pokračovať. „Našim cieľom je, aby sa táto forma prezentácie tvorby stala bežnou súčasťou vyučovania na fakulte. V rámci výučby sa snažíme prepájať pedagogickú činnosť s praxou a najnovšími poznatkami výskumu. Súčasne sa usilujeme o uplatňovanie progresívnych postupov, akým je aj využitie virtuálnej reality. A výhodou školy je nezávislosť a akademická sloboda. Študenti spolu s pedagógmi tak dokážu vo svojich návrhoch prinášať netradičné a inovatívne riešenia,“ povedala dekanka fakulty Ľubica Vitková.
Novinkou boli tiež projekty in situ, t. j. prehliadka priamo na mieste, ktorá umožňuje vidieť reálnu podobu územia a okamžite si ju porovnať s návrhom architektov. Umožňuje to práve mobilná aplikácia a špeciálne okuliare.
Projekt Virtuálne dunajské nábrežia vznikol na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzityv Bratislave s podporou Dunajského fondu. Snaží sa o sprístupnenie diplomových prác študentov zaoberajúcich sa potenciálom dunajských nábreží pomocou virtuálnej reality. Cieľom je inovatívnou formou zaujať verejnosť a podnietiť diskusiu o týchto hodnotných priestoroch v meste.
Projekt Virtuálne dunajské nábrežia sa zaoberá analýzou potenciálov vybratých častí dunajských nábreží, možnosťami ich využitia a prezentáciou verejnosti pomocou VR aplikácie pre mobilné zariadenia in situ, za účelom vytvorenia diskusie o týchto hodnotných priestoroch v meste. Jednotlivé študentské tímy spracúvajú problematiku vybratých častí nábrežia Dunaja v Bratislave v rámci záverečných prác inžinierskeho štúdia.
Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu STU v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: STU v Bratislave
Uverejnil: MZ