Projekt FAIRY financovaný Fínskou akadémiou potrvá do augusta 2026.
Malé lietajúce víly môžu poslúžiť ako umelé opeľovače. Zdroj: Jianfeng Yang / Tamperská univerzita
Vedci už nejaký čas vyrábajú zo špeciálnych polymérov reagujúcich na stimuly malých robotov s mäkkým telom, ktorí chodia, skáču aj plávajú. Výskumníci Hao Zeng a Jianfeng Yang z platformy Light Robots, pôsobiacej v rámci Tamperskej univerzity vo Fínsku, sa dnes zaoberajú tým, ako týchto bezdrôtových minirobotov primäť aj k lietaniu.
Nová generácia robotov, zvaných FAIRY (víla), pozostáva z polymérov, ktoré lietajú vetrom a reagujú na svetlo. „Víly sú vybavené mäkkým pohonom z tekutého kryštalického elastoméru reagujúceho na svetlo. Môžu byť napájané a ovládané svetelným zdrojom, ako je laserový lúč alebo LED,“ vysvetľuje Hao Zeng. Svetelný lúč poslúži aj na ovládanie ich vzletu a pristávania.
Lietajúca víla má navyše viacero biomimetických špecifík. Vďaka svojej pórovitosti a malej váhe (len 1,2 miligramu) sa môže ľahko vznášať vo vzduchu riadenom vetrom. Zmenou svojho tvaru na objekt podobný púpavovému semienku sa zároveň dokáže manuálne prispôsobiť smeru a sile vetra, vďaka čomu preletí aj veľké vzdialenosti.
Dnes sa výskumníci zaoberajú vylepšovaním citlivosti materiálu, z ktorého sú víly vyrobené, aby umožnili ich prevádzku na slnečnom svetle. Okrem toho plánujú prispôsobiť ich štruktúru tak, aby dokázala niesť mikroelektronické zariadenia, ako sú GPS a senzory, ale aj biochemické zlúčeniny.
Majú obrovský potenciál v poľnohospodárstve
Podľa Zenga majú víly obrovský potenciál. „Znie to ako sci-fi. Ale experimenty, ktorými overujeme funkcionalitu víl, ukazujú, že naše roboty sú kľúčovým krokom k aplikáciám, ktoré by mohli v budúcnosti poslúžiť na umelé opeľovanie,“ prezradil odborník. „V budúcnosti by sa mohli vetrom šíriť milióny umelých púpavových semienok nesúcich peľ. Pomocou svetla by sme ich nasmerovali do oblastí so stromami čakajúcimi na opelenie. To by malo obrovský vplyv na poľnohospodárstvo na celom svete,“ poznamenal.
Prv však treba vyriešiť viacero otázok – napríklad ako presne kontrolovať miesto pristátia víly a ako zariadenia znova použiť a urobiť ich biologicky odbúrateľnými –, čo si vyžaduje úzku spoluprácu s vedcami z oblastí materiálov a mikrorobotiky.
Projekt FAIRY sa začal v septembri 2001 a potrvá do augusta 2026. Financuje ho Fínska akadémia. Na výskume s Hao Zengom a Jianfengom Yangom spolupracujú aj Hang Zhang z Aaltovej Univerzity a Wenqi Hu z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre inteligentné systémy. O malých lietajúcich robotických vílach publikovali už v decembri 2022 článok v odbornom časopise Advanced Science.
Zdroje: EurekAlert!, Advanced Science, Light Robots
(af)
