Kolektív pracovníkov z Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i., získal Cenu SAV za medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu.
Kolektív pracovníkov oddelenia taveninových sústav Ústavu anorganickej chémie SAV, v. v. i., získal Cenu SAV za medzinárodnú vedecko-technickú spoluprácu za výsledky projektu medzinárodnej priemyselnej spolupráce s nórskym konzorciom HYDRO ALUMINIUM AS a francúzskou spoločnosťou RIO TINTO ALUMINIUM PECHINEY.
Spoločne vyvinuli unikátnu metódu merania dynamiky rozpúšťania komerčných oxidov hlinitých v priemyselnom kryolitovom elektrolyte. Ocenený tím tvoria František Šimko, Michal Korenko, Miroslav Boča, Zuzana Netriová, Pavol Weiner a Jozef Priščák. Projekt tejto spolupráce sa začal v roku 2018 a stále pokračuje. S Michalom Korenkom hovorila o výskume Andrea Nozdrovická zo SAV.
Vami vyvinutá metóda je unikátna. V čom spočíva jej jedinečnosť?
Umožňuje sledovať tento proces v reálnych priemyselných podmienkach – v tom je nami vyvinutá metóda merania dynamiky rozpúšťania rôznych druhov priemyselných oxidov hlinitých v kryolitovom elektrolyte unikátna. Predstavte si, že chceme zistiť, ako rýchlo sa rozpúšťajú rôzne typy hliníkových oxidov v roztavenom elektrolyte, ktorý sa používa na výrobu hliníka.
Naša metóda využíva špeciálnu elektrochemickú techniku a videozáznam, aby sme tento proces mohli pozorovať a merať v reálnom čase a pri vysokých teplotách. Takto vieme presne určiť, ktoré materiály sa rozpúšťajú rýchlejšie a efektívnejšie, čo je pre priemysel veľmi dôležité. Z výsledkov, ktoré neboli predmetom utajenia, bola publikovaná aj jedna vedecká práca a unikátna metóda merania bola prezentovaná na prestížnom TMS (The Minerals, Metals & Materials Societ) mítingu v USA. Je potrebné podotknúť, že obaja priemyselní partneri, spoločnosti NORSK HYDRO aj RIO TINTO, predstavujú celosvetovo významné spoločnosti vo výrobe hliníka a túto spoluprácu možno považovať v rámci SAV, ale aj minimálne v rámci Európy za výnimočnú.
To bol výskum. Ktoré konkrétne výsledky však môže priniesť do každodenného života?
Táto metóda prináša do bežnej praxe viacero významných výsledkov. Priemyselní partneri môžu pre svoje výrobné procesy pomocou nej identifikovať najvhodnejšie typy oxidov hlinitých, čo im umožňuje ušetriť značné finančné prostriedky a zvýšiť efektivitu výroby. Okrem toho optimalizácia výrobných procesov na základe týchto meraní môže viesť k energetickým úsporám, zlepšeniu kvality konečných produktov a zvýšeniu celkovej časovej efektívnosti výroby. To všetko môže mať zároveň pozitívne dôsledky na životné prostredie.
Okrem vedeckej spolupráce priniesol projekt ústavu aj nemalý finančný benefit v sume 196 600 eur. Ako je to s takto získanými peniazmi? Sú účelovo viazané, idú ďalej na výskum alebo ich zužitkujete inak?
Finančné prostriedky získané z tohto projektu sú zvyčajne viazané na ďalší výskum a vývoj. Používajú sa na financovanie nových projektov, nákup potrebného vybavenia a podporu výskumných pracovníkov. Tieto prostriedky pomáhajú zabezpečiť, aby mohol ústav pokračovať vo svojej vedeckej činnosti a prinášať nové inovácie, čo prispieva k celkovému rozvoju a k prestíži inštitúcie.
Možno tento získaný finančný benefit považovať aj ako „rukolapný“ výsledok prechodu ústavov na verejné výskumné inštitúcie?
Áno, získaný finančný benefit je možné považovať za výsledok prechodu ústavu na verejnú výskumnú inštitúciu (v. v. i.). Tento status umožňuje ústavu flexibilnejšie reagovať na potreby priemyselných partnerov a efektívnejšie využívať získané prostriedky na ďalší rozvoj a výskum. To znamená, že ústav môže lepšie plánovať a realizovať dlhodobé vedecké projekty, ktoré prinášajú praktické a finančné výhody.
Medzinárodní partneri si našli váš ústav alebo to bolo opačne?
Spolupráca s medzinárodnými partnermi bola výsledkom obojstranného záujmu. Ústav sa aktívne zúčastňuje na medzinárodných konferenciách a publikuje výsledky svojho výskumu, čím zvyšuje svoju viditeľnosť a atraktivitu pre priemyselných partnerov. Zároveň aj medzinárodní partneri hľadali spoluprácu s ústavom pre jeho jedinečné metodiky a odbornosť v oblasti vysokoteplotnej taveninovej chémie/elektrochémie. Táto obojstranná iniciatíva viedla k úspešnej a plodnej spolupráci, ktorá stále pokračuje. Navyše v spoločnosti NORSK HYDRO pracuje v súčasnosti jeden náš bývalý kolega z oddelenia taveninových systémov a jeden člen oceneného kolektívu sa práve chystá na študijný pobyt do R&D (výskumno-vývojového) centra tejto spoločnosti.
Spracovala: Andrea Nozdrovická
Zdroj: SAV
(JM)