Rozvoj informačných technológií vrátane výpočtovej techniky je každým rokom rýchlejší a rozmanitejší. Rozširuje sa existujúce, vzniká nové, rastie dopyt a spoločnosť si v čoraz väčšej miere púšťa technológie do svojho života a domácnosti. Výnimkou nie je ani Slovensko a už v 50-tych rokoch 20. storočia aj u nás prebiehal výskum a vývoj v oblasti výpočtovej techniky. Viac o vývoji výpočtovej techniky na Slovensku, ako aj o pripravovanom podujatí venovanom práve tejto oblasti pod názvom Extrapolácie 2016, ktoré sa bude konať na jeseň, sme sa rozprávali s kurátorom Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku v priestoroch Slovenskej akadémie vied, Ing. Štefanom Kohútom, ktorý je zároveň jedným z koordinátorov podujatia EXTRAPOLÁCIE.
Z. V. Č.: Pán Kohút, ste kurátorom Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku. Kedy vznikla myšlienka zrealizovať a prezentovať históriu výpočtovej techniky?
Š. KOHÚT: „Strávil som 7 rokov ako inžinier počítača na ÚTK SAV pri úžasnom počítači GIER od Dánskej firmy REGNECENTRALEN. Bol to nielen stroj, ale aj ľudia okolo neho, mladí pracovití, veselí. Keď ho po skončení prevádzky v dielni rozoberali na šrot, tak som si odniesol z nostalgie niekoľko jeho menších častí a schoval doma do pivnice. Nazbieral som postupne aj ďalšie artefakty a opatroval som ich doma. Celé počítače, Analógový (1972) a RPP-16 (1978) som odovzdal do Slovenského technického múzea a do Slovenského národného múzea. Keď som sa po rokoch stal opäť riaditeľom Výpočtového strediska SAV vo februári 2001, uvedomil som si, že som už na správnom mieste a že môžem túto „pýchu SAV“ ukázať verejnosti. V rámci nášho Vzdelávacieho centra som zriadil oddelenie pod názvom Minimúzeum výpočtovej techniky, čo mi vtedajší podpredseda SAV pán Karovič odobril v Organizačnom poriadku. Našiel som v depozitároch múzeí aj dva „naše“ počítače, poumýval, reštauroval a vystavil v expozícii, aby to všetci ľudia videli. Prvého apríla 2001 som otvoril prvú expozíciu v jednej miestnosti. Na druhý rok som zbierku preniesol do väčšej a pridal som k nej RPP-16 zapožičané zo Slovenského národného múzea. Potom prišlo pozvanie od kurátora výstavy Majstri ducha v priestoroch SNM a požiadal som o dopravenie Analógového počítača SAV z Košíc do Bratislavy. Po desiatich mesiacoch výstavy som preniesol všetko do súčasnej budovy a pretože vedenie SAV nemalo finančné prostriedky na zriadenie múzea, tak som svojpomocne v spolupráci s Technologickým inštitútom SAV a Výpočtovým strediskom SAV zriadil Stálu výstavu dejín výpočtovej techniky na Slovensku.“
Z. V. Č.: Ako ste sa k téme výpočtovej techniky dostali a kto Vás pri tejto myšlienke najviac ovplyvnil?
Š. KOHÚT: „Ako študent som mal záujem o automatizáciu a reguláciu. Informačné technológie ešte ako pojem neexistovali.. V druhom ročníku nás učil Ivan Plander Technickú mechaniku a raz nám povedal, že kto má záujem môže prísť za ním na Koceľovu ulicu a ukáže nám počítač… Fantastické, niečo neuveriteľné, čo asi budeme vidieť a išli sme viacerí v jeden novembrový večer na 17-tu hodinu, kedy sa ľudia okolo nás ponáhľali z práce domov. Našli sme Plandera vo vysvietenej miestnosti v bielom plášti pri akomsi kredenci s veľa zdierkami a drôtmi, čo mal byť ten počítač. On sledoval zapisované krivky na veľkom zapisovači. Môj pocit bol asi taký, ako keby dnes prišiel mladý študent do laboratória, kde sa pripravuje misia na Mars. Isto nám vysvetlil ako ten počítač pracuje, to si nepamätám, ale páčilo sa mi, že v čase, keď sa ľudia ponáhľajú domov, niekto rieši takéto úžasné úlohy na ešte úžasnejšom stroji. Utvrdil som sa, že som si vybral dobrú školu a dostal som ešte väčšiu chuť učiť sa. Neskôr to bol profesor Gvozdjak, ktorý mi prednášal o číslicovom počítači na postgraduálnom štúdiu automatizácie a regulácie na EF SVŠT a skúšky sme skladali „chodiacim“ programom na počítači URAL2. Tiež úžasné zážitky, že stroj vyčíta z tých dierok na filmovom páse čo mu ja prikazujem. Možno najväčší príspevok ku mojej počítačovej kariére mi však dala pani učiteľka angličtiny na Jazykovej škole v Bratislave Katarína Herrmannová, ktorá ma za 5 rokov svojou pedagogickou precíznosťou naučila hovoriť anglicky. Keď som bol v roku 1968 (v 4. ročníku Jazykovej školy) na konkurze v ÚTK SAV na miesto inžiniera počítača a skúšali ma po anglicky, nemal som problém. Keby jej nebolo, tak by som bol asi naďalej zostal robiť v Gumonke. Nemôžem ešte nespomenúť môjho prvého počítačového kolegu na ÚTK SAV Vlada Babíka, ktorý mi bol príkladom precíznosti v starostlivosti o počítač a možno povedať až takej úcty k tomuto stroju. Boli to moje šťastné dni, keď som študoval anglicky písanú príručku, ktorú mi dali a on meral s osciloskopom impulzy na pamäti PLESEY. Bol som na Slovenskej akadémii vied.“
Z. V. Č.: Ako vnímate rozvoj a vývoj výpočtovej techniky a celkovo IT? Vieme, že Slovenská akadémia vied má k dispozícii aj superpočítač AUREL, ktorý patrí medzi top špičku na svete (pozn. redakcie: superpočítač AUREL patril v čase svojho spustenia v roku 2012 medzi 5OO najvýkonnejších počítačov na svete).
Š. KOHÚT: „Keď sme v Prahe v roku 1974 nakrúcali televízny seriál SAV o počítačoch Osem dní v jednej pracovni, tak mi režisér pred posledným záberom (po 6 mesačnej práci) povedal: „Teď si Pišto řekni co chceš“ . Povedal som si svoje myšlienky: „Dialóg, ktorý sme s počítačom začali už nikdy neskončí, ale želám vám aby počítače prispeli k budovaniu lepšej spoločnosti“. Veril som, že počítače svojou presnosťou a „nekompromisnosťou“ pomôžu ľuďom zbaviť sa rôznych podvodníkov, protekcionárov a podobných ľudí a „podpultových“ metód. Dialóg neprestal, to som mal pravdu, ale počítače nijako nenapravili ľudí. Naopak, informatika je zdrojom úžasných a neprehľadných investícií ako napr. e-Health a mnoho ďalších. Keď som v roku 1976 prednášal na zasadnutí Predsedníctva SAV projekt Centrálneho výpočtového strediska SAV, tak som dostal dve otázky. Jedna bola: „A keď vám tie peniaze, čo pýtate dáme, tak už viac nebudete pýtať?“. V tom sa dodnes tiež nič nezmenilo. Preto je dobré poznať aj svoju minulosť, aby sme sa nečudovali čo a prečo sa deje, ale aby sme boli pripravení na tieto úskalia a posúvali pokrok dopredu.“
Z. V. Č.: V roku 2015 sme zachytili konania prvého ročníka podujatia pod názvom EXTRAPOLÁCIE 2015? Ide o podujatie nadväzujúce na Stálu výstavu dejín výpočtovej techniky na Slovensku alebo ide úplne o nový projekt?
Š. KOHÚT: „Nadväzuje, alebo lepšie povedané predlžuje jej význam v spoločnosti. Hovoriť o minulosti je síce pekné a poučné, ale urobiť z našej histórie aj našu hrdosť a hovoriť o tom ako dnešní odborníci v danej oblasti postupujú a ako vidia budúcnosť, či rezignovali, alebo bojujú ďalej ako ich predchodcovia, je oveľa zaujímavejšie. Minulosť sa tak nestáva niečím „zaprášeným“, nostalgiou, spomienkami, ale povzbudením novej generácie, že pre nich už ktosi vyšliapal cestičku a keď sa príkladom našich predchodcov posmelíme zistíme, že je tu ešte dosť priestoru aj pre mladých v súčasnosti. Táto myšlienka sa ujala v Košiciach vďaka Košičanom – starým informatikom, ktorí sa dali dokopy a začali zbierať dokumenty o svojej minulosti a vybudili univerzity k prednáškam o budúcnosti. Prírodovedecká fakulta UPJŠ si napríklad pozvala prednášateľa – dlhoročného spolupracovníka, prof. Wiedermana z Prahy. Na prednáškach sa zúčastnilo väčšinou do 100 poslucháčov, najmä mladej generácie. Výstavu v STM navštívilo za mesiac 1 700 návštevníkov, väčšinou v organizovaných exkurziách zo stredných škôl. Extrapolácie 2015 boli úspešné a sú motívom na ich pokračovanie tak pre Košičanov, ako aj pre nás z Bratislavy.“
Z. V. Č.: Prečo práve EXTRAPOLÁCIE? Ako tento názov vznikol a čo symbolizuje?
Š. KOHÚT: „Jedného dňa v roku 2015 mi prof. Plander povedal: urobte v Košiciach výstavu v rámci Slovenskej spoločnosti aplikovanej kybernetiky a informatiky (SSAKI), aby sme propagovali to „Vaše múzeum“. Mal som vtedy v predstave urobiť výstavu v Žiline a tak som ju zamenil za Košice. V Košiciach je ale Slovenské technické múzeum, s ktorým máme dlhoročnú dobrú spoluprácu a požiadal som ich, aby výstava mohla byť v ich priestoroch. Každá výstava má aj sprievodné akcie a cez SSAKI som nadviazal kontakty s univerzitami a súkromnými firmami a požiadal som ich, aby pripravili za seba tzv. motivačné prezentácie, kde povedia v skratke o svojej informatickej minulosti, ale hlavne aby hovorili o budúcnosti IT v ich organizácii a v Košiciach. Tak vzniklo motto „Na základe minulosti hovoriť o budúcnosti“. V matematickej reči sa tomu hovorí extrapolácia. Pripravil som projekt Extrapolácie 2015, ktorý sa skladal z motivačných prezentácií a Výstavy histórie výpočtovej techniky. Keď som projekt predstavil na zasadnutí organizačného výboru v Slovenskom technickom múzeu, tak ma námestník gen. riaditeľa STM pre marketing prerušil a povedal: „Aká Výstava histórie, prosím Vás, kto mi na to už príde, ale Extraplácie, to je názov! Neviem síce, čo to znamená, ale je to výborné. Výstava sa bude tiež volať Extrapolácie!“ Pán námestník bol vynikajúci marketingový manažér a tento jeho návrh bol geniálny. Tak sa teraz všetko volá Extrapolácie, len sa tam pridáva rok. Úspech Extrapolácií v Košiciach bol našim argumentom pre spoluorganizátorov v Bratislave.“
Z. V. Č.: Čo všetko môžu návštevníci podujatia v jednotlivých mestách po celom Slovensku vidieť, zažiť a dozvedieť sa? Aký program je pre návštevníkov a záujemcov pripravený?
Š. KOHÚT: „Extrapolácie 2016 sa uskutočnia len v Košiciach a v Bratislave. Táto myšlienka sa šíri „zdola“ a preto sme si ešte netrúfli na celé Slovensko. Slovensko bude pokryté osou Bratislava – Košice, kde sa v jednom prípade isto pripravuje aj telemost. Predpokladáme, že sa Extrapolácie 2017 uskutočnia už aj v Žiline a Banskej Bystrici a možno aj v iných mestách, predsa si spievame v našej hymne: ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo. Pripravujeme otvorené dvere na Stálej výstave pre verejnosť každý utorok a štvrtok od 14.00 do 18.00 hod. s novými prezentáciami histórie, v obchodnom centre BORY pripravujeme mobilnú výstavu Extrapolácie 2016 a na informatických fakultách našich univerzít budú motivačné prezentácie, napríklad digitálny podnik, či sa môže robot vidieť v zrkadle, o virtuálnej realite, súbor prednášok o superpočítači pre učiteľov informatiky na stredných školách, o tom ako a prečo tak dobre funguje naša akademická dátová sieť SANET, o dátovej bezpečnosti a šifrovacích algoritmoch, o etike v informatike, spracovanie hovoreného slova a mnoho ďalších. Chronologicky budú uvedené v propagačnej skladačke a na webovej stránke podujatia www.extrapolacie2016.sk, ktorú zriaďuje Ústav informatiky SAV, ktorý je hlavným koordinátorom podujatia Extrapolácie 2016. Okrem toho každá organizácia vydá plagát s ešte podrobnejšími informáciami o svojej prezentácii. Všetko bude informačne a marketingovo zabezpečovať CVTI SR, ktoré využije všetky svoje informačné kanály, vrátane sociálnych sietí. Extraplácie 2016 sú motivované výročiami a to v prvom rade 60 rokov informatiky na Slovensku, 60 rokov Ústavu informatiky SAV, 40 rokov Výpočtového strediska SAV ako samostatnej právnickej osoby, 25 rokov Združenia SANET a v neposlednom rade aj 15 rokov Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku.“
Z. V. Č.: Kedy a kde sa bude konať otvorenie podujatia?
Š. KOHÚT: „Otvorenie Extrapolácií 2016 pripravujeme na 26. septembra o 14.00 hod v zasadačke SAV na Patrónke v blízkosti Ústavu informatiky SAV, ktoré je určené pozvaným hosťom. Podujatia pre verejnosť budú prebiehať rôzne podľa jednotlivých miest, kde všetky informácie sa dozviete na webovej stránke podujatia Extrapolácie 2016. Pozvaní sú všetci, korí vedia čo znamená skratka IT.“
Z. V. Č.: Otázka na záver. Pán Kohút, čo by ste návštevníkom podujatia EXTRAPOLÁCIE 2016 odporučili určite vidieť, navštíviť alebo zažiť?
Š. KOHÚT: „Ako kurátor Stálej výstavy by som samozrejme odporučil, aby sa najprv prišli pozrieť ku nám na slovenskú históriu informatiky, ale aby sa splnil cieľ Extrapolácií, tak o budúcnosti budú hovoriť povolaní na univerzitách a treba ísť najmä tam. Témy sú zaujímavé a možno niekto z mladých bude mať zážitok na celý život, ako som mal ja pri Planderovom počítači pred takmer 60-timi rokmi. Toto by som doprial čo najväčšiemu počtu mladých ľudí, alebo si myslíte, že o 60 rokov nebudú ešte pozemšťania na Marse?“
Z. V. Č.: Ďakujeme za rozhovor a zároveň v mene redakcie VEDA NA DOSAH pozývame všetkých na predstavenie výpočtovej techniky od minulosti až do budúcnosti
Rozhovor pripravila a uverejnila: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Ing. Š. Kohúta