Na AFO 52 vystúpila aj jedna zo slovenských mladých výskumno-vývojových vedkýň, Ing. Mária Virčíková, PhD., ktorej v 18-tich rokoch učaroval svet umelej inteligencie. Mária Virčíková vyštudovala kybernetiku na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzite v Košiciach, kde v roku 2014 získala i doktorát a počas štúdia absolvovala niekoľko zahraničných stáží. V súčasnosti pracuje Mária Virčíková ako vedúca oddelenia výskumu a vývoja v spoločnosti MATSUKO, ktorá v Košiciach buduje medzinárodné technologické a kreatívne štúdio s dôrazom na vývoj a výskum so zameraním na virtuálnu a rozšírenú realitu, počítačové hry, interaktívne aplikácie, umelú inteligenciu a gamifikáciu pre rôzne oblasti.
My sme sa s Máriou Virčíkovou na AFO 52 stretli a položili sme jej niekoľko otázok, ako to vo svete kybernetiky a virtuálnej reality chodí.
Z. VETRECIN ČEPLÍKOVÁ.: Mária, čomu sa vo firme MATSUKO primárne venujete?
M. VIRČÍKOVÁ: Firma MATSUKO sa pôvodne venovala vývoju počítačových hier. Vo firme naďalej robíme počítačové hry, ale hľadáme ich aplikácie aj v prepojení s umelou inteligenciou a rozšírenou realitou. Príkladom je holografický robot, ktorý môže slúžiť ako zabávač a učiteľ pre deti, alebo ako asistent predaja.
Z. V. Č.: Aká bola Vaša cesta, až kým ste nezačali pracovať pre firmu MATSUKO?
M. VIRČÍKOVÁ: Robila som si doktorát na Technickej univerzite v Košiciach, kde som mala dobré možnosti. Počas štúdia som veľa cestovala, v podstate som precestovala celý svet. Bola som napríklad v Japonsku pozrieť si roboty, kde som aj prednášala na univerzite. Následne som ešte ostala na Technickej univerzite v Košiciach ako vedecko-výskumný pracovník, alebo odborný asistent, kde som sa venovala aj výuke, aj som sa zapojila do niekoľkých výskumných projektov. Následne prišiel boom v oblasti start-upov. Spolu s niekoľkými študentami sme vytvorili jeden start-up a tak som sa začala pohybovať v podnikateľskom prostredí, kde slovo dalo slovo a spojila som sa so svojím súčasným spoločníkom a prišla som do jeho firmy.
Z. V. Č.: Ako sa podľa Vás bude správať umelá inteligencia smerom k človeku? Myslíte si, že je možné „naučiť ju“ správne reagovať v súvislosti s ľudským očakávaním a správaním?
M. VIRČÍKOVÁ: Ľudské očakávania sú veľmi vysoké, ale definícia sociálneho robota je práve o tom, že sociálny robot by mal byť taký, ktorý sa adaptuje na očakávania človeka. Je to taký náš veľký cieľ a myslím si, že všetko ide tým smerom. Stačí si zobrať mobilné telefóny, ktoré už môžete ovládať hlasovo. Zatiaľ to ešte nie je dokonalé, ale každým mesiacom, každým rokom sa to neuveriteľné zdokonaľuje. Najlepší sociálny robot bude taký, ktorý dokáže prirodzene komunikovať s človekom. A o to sa snažíme.
Z. V. Č.: Existujú už v súčasnosti roboty s dostatočnou umelou inteligenciou, aby zastúpili ľudský faktor, napr. pri vzdelávaní, alebo starostlivosti o chorých alebo starších ľudí?
M. VIRČÍKOVÁ: Ešte neexistuje nejaký všeobecný inteligentný robot na všetky možné úlohy, ktorý by sa naučil čokoľvek. Na nejaké špecifické úlohy, už ale roboty existujú. Niektoré roboty pomáhajú napríklad v nemocniciach prekladať alebo polohovať pacientov. Existuje robotický pes AIBO od spoločnosti SONY ešte niekedy z roku 2000, ktorý bol vytvorený ako robotická hračka, ale paradoxne si ho viac kupovali starší ľudia, aby im robil spoločnosť. Existuje i robotický tuleň PARO, ktorý je tiež z Japonska, ale najviac sa aplikuje v Dánsku v centrách pre dôchodcov. Už sú takéto prvé roboty, ale zatiaľ ešte nie je jeden najlepší.
Z. V. Č.: Myslíte si, že roboty, ktoré pomáhajú napr. v nemocniciach, sú dostatočné senzibilné, resp. neublížia ľuďom?
M. VIRČÍKOVÁ: Bezpečnosť je stále na prvom mieste a zatiaľ sa ešte nič nestalo. Tak ako ale môže zlyhať ľudský faktor, tak môže zlyhať aj robot.
Z. V. Č.: V čom vidíte najväčšiu hrozbu umelej inteligencie. Je potrebné sa jej báť?
M. VIRČÍKOVÁ: Najväčšiu hrozbu vidím asi pre ľudí, ktorý pracujú v povolaniach, kde sa ich úlohy dajú automatizovať. Dnes máme odhady, že takmer 60 % úloh, ktoré robíme sa dajú nahradiť umelou inteligenciou. Ale samozrejme neplatí to pre všetky. Hrozbou to môže byť pre povolania ako napríklad taxikár, vodič kamiónu, alebo pracovníci za okienkami. Informatizácia nastupuje už všade, určite má veľké plusy, ale pre určitých ľudí môže predstavovať aj mínusy.
Z. V. Č.: Spomenuli ste zaujímavé číslo 60 %, čo znamená nadpolovičnú väčšiu. Neznamená to, že za nás budú roboty o nejaký čas robiť všetko?
M. VIRČÍKOVÁ: Nie, nebudú robiť úplne všetko. Práve naopak, budú nám pomáhať robiť veci, ktoré sú náročné alebo nie sú až také potrebné. Na druhej strane, pri kreatívnych veciach, ktoré potrebujú ľudské rozmýšľanie, nás roboty nenahradia.
Z. V. Č.: Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v ďalšom vývoji.
Zhovárala sa: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Marián Zelenák, NCP VaT pri CVTI SR