Informačné a komunikačné technológie nie sú fenoménom konca 20. storočia. Spracovanie informácií a komunikácia zohrávali v živote človeka a spoločnosti vždy dôležitú úlohu. Je o tom presvedčený prorektor Univerzity Komenského v Bratislave doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Rôzne informačné a komunikačné technológie umožňovali podľa neho človeku a spoločnosti zdokonaliť a rozšíriť možnosti komunikácie a spracovania informácie, a tým sa lepšie prispôsobovať meniacim sa podmienkam a aj do nich aktívne zasahovať.
Prorektor Olejár uvádza, že informačné a komunikačné technológie, ktoré sa objavili v druhej polovici 20. storočia, sa však od predchádzajúcich líšia:
- digitálnym kódovaním informácie;
- používaním tých istých komunikačných kanálov na prenos informácie rôzneho účelu a charakteru;
- využívaním počítačov na automatizované spracovanie informácie.
„Ich vznik, ale najmä masové rozšírenie umožnila digitálna revolúcia, objav tranzistora a vývoj integrovaných obvodov v druhej polovici 20. storočia. Tá poskytla technické riešenie, ktoré Babbageovi v 19. storočí pre realizáciu jeho analytického stroja (univerzálneho programovateľného počítača) chýbali. Umožnila sa tak hromadná výroba výkonných a cenovo dostupných počítačov, a to nielen veľkých sálových počítačov, ale aj osobných počítačov. Vďaka tomu, že osobné počítače mali dostatočnú pamäťovú kapacitu a výpočtový výkon, bolo možné vybaviť ich aplikačnými programami, s ktorými dokázali pracovať aj laici bez znalosti programovania,“ uvádza odborník.
Počítače boli podľa neho okamžite použiteľné na riešenie bežných administratívnych prác, vedenie účtovníctva, spracovanie textov, hranie hier; jednoduché aplikácie a pripojenie počítačov na internet umožňovalo využívať
elektronickú poštu, ale aj vznik diskusných fór a platforiem pre odbornú spoluprácu. „Digitálne kódovanie zvuku a obrazu skoro dosiahlo potrebnú kvalitu a digitálne prehrávače nahradili walkman-y, CD gramofónové platne a magnetofónové pásky. Podobne digitálne fotoaparáty v priebehu pár rokov nahradili klasické a keď sa na to vytvorili technické podmienky, analógové vysielanie televízie nahradilo digitálne. Informačné a komunikačné technológie skoro prekročili rámec tradičných aplikácií a začali sa presadzovať aj v iných oblastiach.“
Typickou je podľa doc. RNDr. Daniela Olejára, PhD. mobilná komunikácia; z prvých mobilných telefónov, z ktorých bolo možné akurát telefonovať a posielať textové správy, sa v priebehu 20 rokov vyvinuli multimediálne zariadenia s množstvom funkcií, hier, digitálnym fotoaparátom, záznamníkom, kamerou, prehrávačom hudby, navigátorom, internetovým prehliadačom a pod. „Nízka cena výkonných procesorov umožnila zakomponovať ich do bežných zariadení – áut, domácich spotrebičov a posunúť tak ich funkcionalitu na inú úroveň. Počítač riadi osvetlenie a vykurovanie inteligentnej budovy, senzory na smetných nádobách monitorujú, kedy je potrebné kontajnery vyprázdniť. Na oddelení intenzívnej medicíny zabudovaný počítač v kardiostimulátore monitoruje tep pacienta a v prípade potreby ho upraví, iný počítač sleduje a upravuje jeho dýchanie, ďalšie počítače riadia lineárne dávkovače na podávania liekov, dialýzu a pod. Podobné aplikácie informačných a komunikačných technológií nachádzame dnes prakticky na každom kroku.“
Prorektor Univerzity Komenského v Bratislave ďalej uvádza, že aj keď používateľ inteligentných zariadení nemusí byť informatik alebo elektrotechnik a tvorcovia týchto zariadení sa snažili vytvoriť intuitívne používateľské rozhrania, efektívne využívanie možností, ktoré prinášajú digitálne informačné a komunikačné technológie si vyžaduje zmeny tradičných procesov. „Asi najzávažnejšie zmeny vyplývajú z oddelenia informačného obsahu a materiálneho nosiča. Toto oddelenie je základom efektívnosti digitálnych technológií, pretože umožňuje prenášať informáciu rýchlosťou svetla a na terabajtovom prenosnom disku umiestniť milión kníh. Na druhej strane, konečným používateľom informácie je človek a jeho schopnosť prijímať a spracovávať informácie sa nejako výrazne nezmenila. Informačné a komunikačné technológie sú nástrojom na spracovanie informácie, ale učenie (transformácia informácie na poznanie) je psychicko-fyziologický proces, ktorý sa informačnými a komunikačnými technológiami dá podporiť, ale nedá nahradiť.“
Človek môže mať vďaka informačným a komunikačným technológiám k dispozícii milióny kníh, ale koľko z nich dokáže prečítať a koľko z prečítaného aj pochopí a premení na poznatky, ktoré je schopný aj využívať?, pýta sa v závere doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD.
Informácie poskytol: doc. RNDr. Daniel Olejár, PhD. z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: VČ
Množstvo zaujímavých informácií na tému Odvrátená tvár informačnej spoločnosti odznelo aj počas prednášky prorektora Univerzity Komenského pre informačné technológie doc. RNDr. Daniela Olejára, PhD. Hovorilo sa okrem iného aj o kľúčovej úlohe informačných a komunikačných technológií vo vývoji ľudskej spoločnosti, závislosti ľudskej spoločnosti od inteligentných technológií, negatívnych dopadoch informatizácie spoločnosti, ako sa účinne brániť proti existujúcim hrozbám; tiež vzniku novej interdisciplinárnej vednej oblasti – informačnej bezpečnosti či o úlohách univerzity v informačnej bezpečnosti.