Generuje energiu vďaka rozpadu rádioaktívneho izotopu niklu na bezpečný izotop medi.
Atómová batéria. Zdroj: Betavolt
Viete si predstaviť, že by ste si kúpili mobil, počítač alebo pokojne aj dron, ktorý by ste nikdy nemuseli nabíjať a zvládol by fungovať 20 – 50 rokov?
Čínsky startup vyvinul unikátnu batériu veľkosti mince, ktorá dokáže vyrábať elektrinu 50 rokov bez potreby nabíjania či údržby. Spoločnosť Betavolt so sídlom v Pekingu uviedla, že jej mini batéria je prvou na svete, ktorá využíva zminiaturizovanú atómovú energiu v module obsahujúcom 63 jadrových izotopov.
Batéria novej generácie už vstúpila do fázy pilotného testovania a vo finálne ju plánujú vyrábať sériovo pre komerčné účely, ako sú telefóny a drony. Využitie atómovej energie pri napájaní batérií smartfónov môže kompletne zmeniť energetický sektor. Podľa autorov by mohla slúžiť napríklad v rôznych zdravotníckych zariadeniach, pri práci s umelou inteligenciou, ale aj napríklad v leteckom či technologickom priemysle.
Výkon stlačený do mince
Batéria s názvom BV100 batéria funguje tak, že premieňa energiu uvoľnenú zo štiepiacich sa izotopov niklu (Ni-63) na elektrickú energiu prostredníctvom procesu, ktorý bol po prvýkrát preskúmaný ešte v 20. storočí. Vedcom sa už v minulosti podarilo vyvinúť túto technológiu, avšak termonukleárne batérie boli nákladné a objemné. V novej miniatúrnej batérii sú medzi jednotlivými vrstvami Ni-63 listy monokryštálového diamantového polovodiča s hrúbkou len 10 mikrónov.
Podľa vývojárov dokážu batérie poskytovať energiu v objeme 100 mikrowattov pri napätí 3 V už dnes. Do roku 2025 by sa však výkon mohol zvýšiť na 1 watt. Batéria meria iba 15 x 15 x 1,5 milimetra a vie pracovať dokonca pri teplotách od -60 do 120 stupňov Celzia. Pokiaľ ide o skladovanie energie, spoločnosť tvrdí, že dokáže údajne uskladniť 3 300 megawatthodín.
Prototyp vrstiev batérie. Zdroj: Betavolt
Bezpečnosť na prvom mieste
Využívanie takzvanej atómovej batérie a implementovanie rádioaktívnych prvkov do technológií každodennej potreby, napríklad smartfónov, znie na prvé počutie dosť nebezpečne. Betavolt však uvádza, že ich batéria je absolútne bezpečná, neobsahuje žiadne toxické látky, do okolia z nej neuniká žiadna radiácia a jej použitie je vhodné i na medicínske účely do zariadení, ako sú kardiostimulátory, umelé srdcia a ušné implantáty.
Izotop niklu (Ni-63) sa podľa odborníkov rozpadne na izotop medi, ktorá je stabilnou a nie rádioaktívnou formou. Nikel-63 je síce rádioaktívny, no vyžaruje prevažne beta častice, ktoré nemajú veľký prienik a dajú sa eliminovať bariérou v podobe látky či dokonca kože. V prípade vhodného obalu je teda veľká pravdepodobnosť, že radiácia z batérie naozaj neunikne.
Spoločnosť skúma aj iné izotopy, ako sú stroncium-90, promethium-147 a deutérium, aby vytvorila batérie s vyšším výkonom a predĺženou životnosťou.
Termonukleárne batérie sa v súčasnosti používajú iba v leteckom inžinierstve. Sondy Voyager boli tiež vybavené týmto typom batérie vyvinutej počas studenej vojny. V roku 1977 vypustená dvojica kozmických lodí Voyager stále funguje a Voyager 1 je vo vesmíre momentálne najvzdialenejším objektom vytvoreným ľuďmi, ktorý prekonal heliopauzu (hranicu medzi slnečnou sústavou a medzihviezdnym priestorom).
Zdroj: IFLScience, Independent, WION
(JM)
