Ovládanie elektrického invalidného vozíka prostredníctvom mimiky alebo myšlienok, aj to je jeden z projektov mladých študentov Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave so sídlom v Trnave. Mladí študenti a doktorandi v rámci Minerva Group realizujú vo svojom voľnom čase zaujímavé projekty, prostredníctvom ktorých spájajú teoretické vedomosti zo školy s praktickým využitím. Jedným z nich je aj spomínaný elektrický invalidný vozík, ktorého spôsob ovládania si môžete vybrať sami.
Ako nám povedal jeden z riešiteľov projektu, Patrik Bystrický, idea projektu vznikla vďaka doc. Maximiliánovi Strémymu. Prvotná myšlienka na realizáciu projektu však bola iná. Pôvodne sa študenti zaoberali riadením drona pomocou myšlienok. Cieľom ich poznávania bolo prepojenie zariadenia EPOC (zariadenie na čítanie myšlienok), drona a rôznych hardvérových komponentov. Potom čo študenti začali s jednotlivými časťami pracovať, napadlo jednému z členov tímu, Michalovi Slezákovi…„čo keby sme skúsili riadiť invalidný vozík?“
Študenti pracovali na svojom projekte, ktorého prototyp bol nedávno predstavený, celé 2 roky. Počas tohto obdobia sa v tíme vystriedali viacerí. Práca a energia, ktorú do vozíka investovali, im priniesla veľké množstvo technologických skúsenosti a zručností. Projektu sa riešitelia venovali vo svojom voľnom čase. Aj preto bol ich režim spolupráce veľmi presný. Počas týždňa pracovali samostatne, následne sa jedenkrát do týždňa stretávali. Ako spomínal Patrik, práce prebiehali systematicky. Počas stretnutí každý člen tímu zhrnul, čo počas týždňa vykonal a následne si dohadovali ďalší postup. A tak pomaly vznikalo ich „dielo“.
Po prvotnom nápade pokúsiť sa zostrojiť elektrický invalidný vozík, sa študenti dostali pred ďalšiu dôležitú úlohu, získať samotný vozík. Po jeho získaní formou sponzorského daru sa mohli pustiť do práce. Študenti ako prvé prepojili vozík s počítačom. Na základe prepojenia vozíka s počítačom, mohli myšlienky, ktoré vyhodnocovali, usmerňovať pohyb vozíka. Po štyroch mesiacoch sa im to úspešne podarilo a prvé signály dokázali premieňať na pohyb.
Po prvotných úspechoch čakalo na riešiteľov ešte mnoho ďalších úloh. Na to, aby zostrojili funkčný prototyp, sa študenti venovali aj nasledujúcim úlohám: riešili technické fungovanie vozíka; programovali elektroniku a riadiace jednotky, potrebné pre prijímanie riadiacich signálov; vyhodnocovali a prijímali hodnoty z EEG snímačov (snímanie myšlienok); vozík testovali; venovali sa propagácii; získavali financie potrebné pre realizáciu; ako aj mnoho iných úloh.
Bezpečnosť
A ako je to s bezpečnosťou vozíka? Študenti mysleli aj na to. Vozík obsahuje niekoľko bezpečnostných prvkov, kde najdôležitejší predstavuje správny a želaný pohyb samotného vozíka. Pre to, aby sa vozík vôbec pohol, je potrebné myslieť na želaný smer dlhšiu dobu. Doba, ktorá je potrebná na úspešné pohnutie sa vozíkom želaným smerom, je zopakovanie myšlienky kam chcem ísť, aspoň 3 x. Ak systém vyhodnotí 3 x rovnakú myšlienku, vozík sa dá do pohybu. Ako ale spomenuli študenti/vývojári, samotné sústredenie sa je psychicky veľmi náročné, a ani samotný človek si neuvedomuje množstvo rušivých vplyvov v okolí.
Medzi dôležitý bezpečnostný prvok patria samozrejme aj ultrazvukové snímače, ktoré merajú vzdialenosti od prekážok. V prípade, že sa nami zvoleným smerom nijaká prekážka nenachádza, vozík vás „poslúchne“ a dá sa do pohybu.
Ako sami študenti povedali, práce na vozíku je ešte mnoho. Vzhľadom na to, že vozík ovládame myšlienkami, ktoré môžu byť veľmi rôznorodé a ovplyvniteľné, je potrebné vyladiť vozík tak, aby prijímal „myšlienkové príkazy“ určené len preňho.
Informácie poskytli: Patrik Bystrický, jeden z riešiteľov projektu a Andrea Settey Hajdúchová, manažérka pre komunikáciu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave
Spracovala a foto: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ
Riešitelia projektu:
Elektrický vozík a riadenie: Patrik Bystrický
EEG a softvér: Marcel Nikman, Miroslava Karasová, Michal Slezák
Testovanie, projekty, PR: Zuzana Šutová, Peter Cuninka, Miroslava Fačková, Filip Škoda
Odborný garant projektu: doc. Ing. Maximilián Strémy, PhD.