Svoj výskum „zasvätil“ kontroverzným bunkám - telocytom

04. feb. 2020 • Biologické vedy

Svoj výskum „zasvätil“ kontroverzným bunkám - telocytom

Ľudské telo tvorí viac ako dvesto rozličných typov buniek. Jedným z nich sú aj telocyty, bunky tráviaceho traktu. Zatiaľ čo donedávna sa za ich hlavnú funkciu považovala signalizácia a regulácia imunitnej odpovede, nový výskum ukazuje, že by mohli súvisieť aj s nádorovými ochoreniami. 

Práve súvislosťou medzi prítomnosťou telocytov v tkanive a tvorbou nádorových ochorení sa vo svojej dizertačnej práci venuje Martin Klein, študent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pod vedením profesora Ivana Vargu. Na konferencii Študentská vedecká odborná činnosť sa so svojou prácou zaradil medzi víťazov.

Martin, vo svojom výskume sa venujete Cajalovým intersticiálnym bunkám. Ako by ste ich opísali? Prečo tieto bunky potrebujeme?

Cajalove intersticiálne bunky sú špeciálne bunky tráviaceho traktu, ktoré začiatkom 20. storočia objavil laureát Nobelovej ceny, španielsky histológ Santiago Ramóny Cajal. Okrem iného sa tieto bunky podieľajú na regulácii črevnej motility ako bunky udávajúce krok (z angl. pacemaker cells).

Záujem o ich štúdium a snaha o ich identifikáciu aj v orgánoch mimo tráviacej rúry viedli k objavu bunkovej populácie, ktorá sa na tieto bunky iba ponášala. Boli pomenované ako intersticiálne Cajalovým bunkám podobné bunky. Z praktických dôvodov boli neskôr premenované na telocyty. Tento objav je pripisovaný rumunskému výskumnému tímu profesora Popesca.

Telocyty sú teda novo-objavené bunky. Opisujete ich ako unikátne bunky z hľadiska ich fyziológie a morfológie. Prečo ste im „zasvätili“ svoj výskum?

Od ich objavu v roku 2005 boli identifikované takmer v každom orgáne ľudského tela, a tiež aj u živočíchov. Sú to bunky s malým a nenápadným telom, ktoré kontrastuje s veľmi dlhými cytoplazmatickými výbežkami, ktoré sú podľa niektorých autorov druhé najdlhšie v organizme hneď za axónmi neurónov.

Telocyty majú mnoho rozličných funkcií. Podieľajú sa na medzibunkovej signalizácii, regulácii imunitnej odpovede, sú tiež takzvanými bunkami „pestúnkami“ pre kmeňové bunky. V orgánoch ženského pohlavného systému slúžia ako senzory pre steroidné hormóny. Okrem ich dôležitej účasti pri rôznych fyziologických procesoch boli telocyty opísané ako kľúčová bunková populácia na rozvoj rôznych ochorení od žlčníkových kameňov cez pečeňovú fibrózu až po rozvoj nádorových ochorení. Telocyty však predstavujú pomerne kontroverzné bunky, ktoré mnohí vedci stále neuznávajú ako samostatný typ, ale iba ako podskupinu už opísaných buniek - napríklad fibroblastov.

Keď hovoríte, že telocyty boli opísané ako kľúčová bunková populácia na rozvoj rôznych ochorení, je možné, že ich dôkladným pozorovaním bude v budúcnosti možné predchádzať niektorým ochoreniam?

Je to možné. Napríklad v našom výskume sme identifikovali telocyty v maternici pomocou imunohistochémie. Snažili sme sa určiť vhodný marker na ich ďalší výskum. Tento marker sme následne použili pri štúdiu vzoriek nezhubných nádorov zo svaloviny maternice (tzv. leiomyómov).

Čo ste vo svojom výskume zistili ?

Zistili sme, že v nádorovom tkanive telocyty chýbali. Význam ich neprítomnosti pri vývoji tohto typu nádoru sme následne formulovali do troch hypotéz, ktoré vychádzali z doteraz publikovaných možných funkcií telocytov.

V prvej hypotéze predpokladáme, že ak dôjde k primárnej strate telocytov, môže to súvisieť s vývojom leiomyómov. Telocyty zodpovedajú za regulácie množenia buniek a programovanú bunkovú smrť a tiež za reguláciu hladiny steroidných hormónov,  a preto ich strata môže viesť k vzniku nádorového tkaniva.

V druhej sa zamýšľame nad tým, že telocyty môžu byť kmeňovými bunkami, ktoré za normálnych okolností prispievajú k tkanivovej regenerácii a reparácii, avšak za patologických okolností sa tento proces môže zvrhnúť, a to tak, že bunky sa stanú zdrojom na rozvoj leiomyómov.

V tretej hypotéze berieme do úvahy úlohu telocytov pri angiogenéze, teda novotvorbe krvných ciev. Ak dôjde k strate telocytov, a teda aj k obmedzeniu angiogenézy, môžu nastať metabolické zmeny, pre ktoré sa bunky hladkej svaloviny stanú náchylnejšie na rozvoj benígneho nádoru.   

Ako by mohli vaše zistenia pomôcť pacientom, ktorých trápia nádorové ochorenia?

V prípade, že sa v budúcnosti úloha telocytov pri rozvoji leiomyómov potvrdí, ich cielené ovplyvnenie môže byť etablované do klinickej praxe ako nová terapeutická modalita.

Monika Hucáková

Zdroj foto: Pixabay.com

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Quark_2020
Quark 25 rokov
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Publikácie Veda v CENTRE
Zaujímavosti vo vede
Nobelova cena za fyziku 2018 bola udelená za oblasť laserovej fyziky.
Zistite viac