Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Slovenskí ekonómovia krízu v roku 2021 neočakávajú

Tamara Leontievová

Rok 2020 bol divoký a mnohí ľudia do budúcnosti hľadia s obavami. Opýtali sme sa ekonómov, ako vidia rok 2021. 

Rok 2020. Zdroj: iStockphoto.com

Rastúce obavy z finančnej krízy a nádej v podobe vakcíny proti novému koronavírusu. To sú dve asi najvýraznejšie koncoročné nálady, ktoré prehlušujú vianočné koledy, a v mysliach tisícoch ľudí na celom svete vyvolávajú otázniky.

V koncoročnej ankete sme sa opýtali slovenských ekonómov, čo očakávajú od budúceho roka oni. Z ich odpovedí je zrejmé, že aj keď nás čaká náročné obdobie, finančnej či hospodárskej kríze zrejme čeliť nebudeme.

Na otázky odpovedali:

Juraj Sipko  – riaditeľ Ekonomického ústavu SAV,
Martin Šuster – riaditeľ odboru výskumu NBS (Národná banka Slovenska),
Ivan Mikloš –  bývalý minister financií SR (2002 – 2006), poradca ukrajinského premiéra,
Vladimír Baláž – predseda vedeckej rady Prognostického ústavu SAV, člen ústavnej rady PÚ SAV,
Ľuboš Pástor – člen bankovej rady NBS (Národná banka Slovenska), profesor na Booth School of Business (Chicagská univerzita),
Michal Horváth – hlavný ekonóm NBS (Národná banka Slovenska),
Peter Goliaš – riaditeľ INEKO (Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy).

Koncpet domino efektu. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračná foto: koncpet domino efektu. Zdroj: iStockphoto.com

Aký rok nás čaká z ekonomického hľadiska? Budeme čeliť finančnej kríze?  

Juraj Sipko: Ešte pred vznikom COVID-19 v roku 2019 svetová ekonomika a národné ekonomiky jednotlivých štátov čelili relatívne vysokému stupňu ekonomickej a politickej neistoty, rizikám spojenými s narastajúcou akumuláciou dlhu (domácností, verejného, podnikového a finančného sektora), prehlbujúcimi sa príjmovými nerovnosťami a stále viac narastajúcej hrozbe spojenej s klimatickom zmenou a jej nepredvídateľnými dôsledkami pre makroekonomický rámec, finančnú stabilitu, reálnu ekonomiku a civilizáciu ako celok.

Svetová vírusová pandémia len urýchlila vyššie spomínane neistoty, riziká a hrozby. I za predpokladu, že bude k dispozícii vakcína proti ochoreniu COVID-19, v roku 2021 môžu byť prítomné aj naďalej vyššie uvedené negatívne vplyvy pandémie. Napriek relatívne vysokému stupňu pretrvávajúcich neistôt, rizík, potenciálnych hrozieb z ekonomického hľadiska to môže byť významný rok, orientovaný na zásadné reformné zmeny.

V súčasnosti je finančný sektor, hlavne bankovníctvo, zatiaľ bezpečnejší, ako bol pre vznikom svetovej finančnej krízy v roku 2007. Vznik svetovej vírusovej pandémie viedol centrálne banky k prijímaniu opatrení na podporu likvidity v bankovom sektore, k dočasnému uvoľneniu niektorých pravidiel pre lepšie fungovanie celého bankového sektora.

Relatívna stabilita bankového sektora môže byť narušená v dôsledku obmedzenia činnosti niektorých vybraných odvetví, odborov a prevádzok, čo môže mať za následok zvýšenie počtu bankrotov v dôsledku nesolventnosti.

Centrálne banky preto čaká dôležitá úloha, aby boli podľa možnosti čo najviac nápomocné pri poskytovaní dodatočnej likvidity vrátane dočasného uvoľnenia pravidiel pre bankový sektor dovtedy, kým bude súčasná kalamita sprevádzaná covidom prekonaná a ekonomiky jednotlivých štátov sa dostanú na pokrízový vývoj s orientáciou na udržateľný a inkluzívny hospodársky rast.

Martin Šuster: Budúci rok bude naďalej v znamení pandémie. V priebehu prvého polroka by malo prísť očkovanie aj zlepšenie testovania – z ekonomického pohľadu však budú naďalej pretrvávať rôzne obmedzenia. V lete a druhom polroku by sa pandemická situácia mala zlepšiť, ak sa úspešne zaočkujeme. Preto by sa aj ekonomika mala zotaviť a koncom roka by sme mali vymazať väčšiu časť tohtoročných ekonomických strát.

Ivan Mikloš: Aký bude budúci rok z ekonomického hľadiska, bude hlavne záležať na tom, ako sa globálne podarí vyriešiť pandémiu. Dnes sa dá s istotou povedať len to, že ešte to nebude štandardný rok, pretože minimálne jeho prvá časť bude poznačená pandémiou Covid-19. Ak všetko dobre pôjde, ekonomicky by mal byť budúci rok už lepší ako rok 2020, ale ešte stále horší ako rok 2022, ktorý by mohol byť postpandemickým rokom s pomerne rýchlym ekonomickým oživením.

Vladimír Baláž: Na budúci rok už predpokladáme ústup pandémie a ekonomický rast cca na úrovni 5 percent. Ale závisí to od toho, kedy príde vakcína a koľko ľudí bude ochotných dať sa zaočkovať.

Ľuboš Pástor: Krízu neočakávam. Naopak, očakávam rok silného globálneho rastu, počas ktorého sa obnovia mnohé hospodárske vzťahy, domáce i medzinárodné. Verím, že sa nové vakcíny čím skôr dostanú k väčšine svetovej populácie, aby sa život mohol znormalizovať.

Michal Horváth: Z ekonomického hľadiska to bude rok v znamení ďalšieho zotavovania sa z úderov, ktoré ekonomike zasadila pandémia. Po očakávanom postupnom odznení pandémie vďaka dostupnosti vakcíny sa zrejme tiež posilní strategickejšie prispôsobovanie sa jednotlivých odvetví ekonomiky novým podmienkam, ktoré postpandemický svet so sebou prináša. Neočakávam, že by sme mali čeliť významnejším otrasom vo finančnom sektore.

Peter Goliaš: Rok 2021 bude ešte poznačený koronakrízou, ktorá spustila recesiu takmer na celom svete. Hrozba zatvárania škôl, obchodov a v najhoršom aj iných firiem bude trvať najmä v chladných mesiacoch na začiatku roka. Uvoľnenie príde v neskoršej jari s oteplením a tiež s očakávaným hromadným očkovaním proti vírusu. Po ústupe pandémie nastane rýchle a prudké ekonomické oživenie. Do popredia sa dostane potreba znižovať verejný dlh, ktorý kvôli kríze rastie na rekordné úrovne.

Prasiatko s rúškom. Zdroj: iStockphoto.com

Prasiatko s rúškom. Zdroj: iStockphoto.com

Dá sa na nastávajúce udalosti nejako pripraviť? Ako?  

Juraj Sipko: V súčasnosti pretrvávajúci model založený na maximalizácii zisku je neudržateľný. Vzniká otázka, aký model je potrebné vytvoriť/zaviesť pre udržateľný a inkluzívny hospodársky rast. Odpoveď sa ponúka v transformácii jednotlivých ekonomík na zelenú a inteligentnú ekonomiku pri akceptovaní atribútov sociálnej spravodlivosti.

Iniciatíva Európskej komisie v podobe Plánu obnovy ponúka v tomto kontexte príležitosť a podporu na potrebnú transformáciu jednotlivých národných ekonomík. Všetko závisí od toho, ako využiť na národnej úrovní relatívne vysoký objem investícií v procese transformácie orientovanej na ekonomiku s nízkym obsahom uhlíka, odolnú voči klimatickej zmene pri akceptovaní výdobytkov technologického pokroku a pri zohľadnení atribútov spravodlivého prerozdelenia výsledkov. Stále platí, že administratívne prijatie opatrení je veľmi dôležité, ale kritická je ich implementácia.

Martin Šuster: Slovensko vstúpilo do krízy s veľmi malými rezervami. Tí, ktorí boli najviac postihnutí krízou, už svoje rezervy vyčerpali. Pomoc štátu domácnostiam aj podnikom bola nižšia než vo väčšine európskych krajín – keďže ani štát nemal pred krízou rezervy. Teraz je už neskoro sa nejako pripravovať na zvyšok krízy, mali by sme sa však poučiť. Potrebujeme zásadne ozdraviť verejné financie, zlepšiť vzdelávanie a podporiť výskum a vývoj – tie sú totiž motorom ekonomického rastu. Aj samotné domácnosti by si mali vytvoriť vyššie rezervy – jednoduché odporúčanie je mať finančné rezervy na šesť mesiacov.

Ivan Mikloš: Pripraviť sa dá tak, že budeme pružnejší a kvalifikovanejší ako doteraz a budeme vytvárať väčšie rezervy na nepredvídané udalosti. Jediná istota je totiž v raste neistoty a raste intenzity globálnej konkurencie.

Vladimír Baláž: Áno, zaočkovaním. To je jediný spôsob, ako vyjsť z pandémie. Inak môžeme zatvárať a otvárať ekonomiku donekonečna.

Ľuboš Pástor: Predovšetkým sa treba vakcinácie dožiť. Nestratiť fyzické, ale ani mentálne zdravie.

Michal Horváth: Je potrebné mať plán pre prípad, že by sa veci predsa len vyvinuli horšie, ako sa očakáva. Dôležité bude tiež podľa možností zvyšovať prispôsobivosť zmenám. Toto platí pre firmy, ľudí – domácnosti, ale aj vlády.

Peter Goliaš: Dôležité je uvedomiť si dočasnosť súčasnej krízy a nádej, že s príchodom vakcíny sa život rýchlo vráti do normálu. Jednoducho treba vydržať to najhoršie s čo najnižšími stratami. Preto sú potrebné reštriktívne a preventívne opatrenia, ktoré musíme dodržiavať. A tiež nutnosť fungovať súkromne aj pracovne viac na diaľku a menej v osobnom styku.

Analýza ekonomických dát v grafe. Zdroj: iStockphoto.com

Analýza ekonomických dát v grafe. Zdroj: iStockphoto.com

Čo považujete za svoj najväčší odborný úspech v tomto roku a aké pracovné výzvy vás čakajú v tom budúcom?

Juraj Sipko: Na medzinárodnej úrovni som sa zúčastnil rokovania s generálnym riaditeľom Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve o reforme tejto inštitúcie a pravidiel v medzinárodnom obchode. Na európskej úrovni som bol prezidentom pracovnej skupiny zameranej na medzinárodnú úlohu eura. Na národnej úrovni som prezentoval niektoré vybrané problémy súvisiace s dôsledkami covidu a jeho vplyv na európsku i slovenskú ekonomiku vrátane vplyvu pandémie na udržateľné ciele rozvoja. V budúcom roku by som chcel pokračovať v analýze vo vyššie uvedených oblastiach.

Martin Šuster: Mnohí moji kolegovia veľmi iniciatívne reagovali na začiatok krízy a snažili sa rôznymi analýzami pomôcť správne nastaviť politiky. Na toto nadšenie pre spoločnú vec som asi najviac hrdý. NBS začala v prieskumoch zbierať údaje o situácii zadlžených domácností. Tie nám zatiaľ hovoria, že riziká vo finančnom sektore sú zvládnuteľné a finančná kríza nám nehrozí. Počas tejto krízy je finančný sektor súčasťou riešenia, nie problému. Na druhej strane je tu niekoľko tisíc domácností, ktoré nebudú vedieť riadne splatiť svoje úvery.

Ivan Mikloš: V tomto roku sa mi podarilo (aspoň zatiaľ) neochorieť a čo sa týka práce, ukončil som svoje päťročné pôsobenie na Ukrajine. Bolo to nesmierne zaujímavé a poučné. V budúcom roku sa okrem iného teším na to, že budem učiť na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni predmet politická ekonómia reforiem.

Vladimír Baláž: Tohto roku som mal vďaka pandémii paradoxne dobrý rok – mal som viac času na vedu :-). Podarilo sa mi publikovať niekoľko článkov v špičkových svetových časopisoch. Minulý rok sa nám s kolegami podarilo po prvýkrát dosiahnuť, aby sa pri príprave závažných ekonomických a environmentálnych stratégií na Slovensku používali takzvané expertné metódy (Delphi a Analytický hierarchický proces). Na príprave Národnej stratégie pre adaptáciu na klimatickú zmenu a Partnerskej dohody pre SR na roky 2021 – 2027 sme v týchto metódach angažovali stovky expertov.

Ľuboš Pástor: Moja práca o politických cykloch a akciových výnosoch vyšla v novembri ako vedúci článok v Journal of Political Economy. Okrem toho mi vyšiel aj článok v Journal of Financial Economics a potom ešte jeden. Aspoň po odbornej stránke bol rok 2020 dobrým rokom. Do budúceho roka si musím ujasniť najmä to, či budem pokračovať v bankovej rade Národnej banky Slovenska, kde mi v marci vyprší mandát.

Michal Horváth:  Som rád, že sme spolu s naším tímom zvládli tento rok – často za mimoriadne sťažených okolností – nielen bežnú analytickú službu pre vedenie banky a širšiu spoločnosť, ktorá bola za nevídaných okolností veľmi dôležitá. Podarilo sa nám ale aj zasiať zárodky zmien, ktoré posunú NBS a v rámci nej našu analytickú činnosť ďalej dopredu. Kolegom za to patrí veľká vďaka.

Peter Goliaš: Rok 2020 sme mali pracovne nabitý. V tíme OECD sme dokončili revíziu činnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, vydali sme tretiu analýzu liekovej politiky a tiež tretie hodnotenie nezávislosti verejných inštitúcií. V ekonomickom krízovom štábe sme vláde radili, ako zefektívniť prvú pomoc ľuďom aj firmám a ako by mala postupovať pri čerpaní peňazí z európskeho fondu obnovy. Hlavnou výzvou do budúcnosti je, ako zvyčajne, zabezpečenie finančných zdrojov, keďže fungujeme ako nezisková organizácia z darov a projektových grantov.

 

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky