Slovenské opály sú špecifické svojou pestrosťou

30. nov. 2019 • Prírodné vedy

Slovenské opály sú špecifické svojou pestrosťou

Skvost slovenských nálezísk, ktorý sa preslávil pestrou paletou dúhových farieb. Žltá, modrá aj červená... Keď ho zohrejete v dlani, mení farby a dokáže sa neuveriteľne lesknúť. Opál.

Slovenské opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Koľko vzácnych opálov ukrýva ešte zem na našom území? Čím je taký výnimočný tento druh nerastu? Aké má využitie? Rozhovor na túto tému nám poskytli odborníci z Ústavu geovied Technickej univerzity v Košiciach doc. Ing. Stanislav Jacko, PhD. a Ing. Zdenka Babicová, PhD.

Do akej miery sú opály rozšírené na území Slovenska? Kde sa vyskytujú najviac?

Prítomnosť opálov na území Slovenska súvisí s výskytom relatívne mladých (12 – 15 Ma) vulkanických pohorí na strednom, južnom i východnom Slovensku (napr. Kremnické vrchy, Slanské vrchy, okolie Zemplínskych vrchov). Ich výskyt je teda viazaný na vulkanické horniny, ako sú andezity, ryolity a ich tufy. Náleziská opálov sa často vyskytujú vo forme žíl, čo súvisí s prienikom roztokov do už vytvorených vulkanických telies. 

Čím sú opály vo všeobecnosti zaujímavé, čím sú výnimočné?

Existuje viacero variet opálov, ktoré sú zaujímavé svojou farebnosťou, ktorá súvisí s obsahom rôznych prímesí a špecifickým leskom (sklovitý, voskový alebo perlový). Makroskopické charakteristiky tak umožnili opály pomenovať – najznámejší je obyčajný opál, mliečny opál, sklený opál, voskový opál, drevný opál, hyalit, ohnivý opál a na Slovensku veľmi cenený drahý opál, prípadne ďalšie variety. Azda najvzácnejší je už spomínaný drahý opál s výraznou opalescenciou, čo je hra farieb, ktorú spôsobuje dopad svetla do priesvitného nerovnorodého prostredia opálu a následne jeho rozptýlenie.

Čo je to vôbec opál, aké má vlastnosti, čím sa líši od ostatných „kameňov“?

Opál je amorfným minerálom, ktorý vzniká za nízkych teplôt vyzrážaním z roztokov bohatých na oxid kremičitý. Jeho chemický vzorec je SiO2.nH2O. Amorfný minerál znamená beztvarý, bez kryštalickej štruktúry, a preto nemá pekné ohraničené kryštály rôznych tvarov, ako sa bežne v prírode vyskytujú.

Na čo slúži opál? Ako bol využívaný v minulosti a ako dnes?

Opál bol používaný už od staršej doby kamennej. Má relatívne vysokú tvrdosť, lastúrnatý lom a pri jeho rozbití vznikajú ostrohranné úlomky. Práve pre tieto vlastnosti sa využíval ako základná surovina na výrobu štiepanej industrie – napr. rezné nástroje, čepele. Tak ako v minulosti, aj dnes je opál obľúbeným minerálom na výrobu šperkov.

Čím sú slovenské opálové bane zaujímavé?

Slovenské opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Ťažba dubnických opálov dosiahla najväčší rozmach v rokoch 1845 – 1880, o čo sa zaslúžili dve generácie rodiny Goldschmiedtovcov. Ako prvý tu začal podnikať klenotník E. D. Goldschmiedt z Viedne, ktorého zápal o dubnické opály bol taký veľký, že sa z hlavného mesta Rakúsko-Uhorska presťahoval do Dubníka. Opály odosielal v prirodzenom stave do Amsterdamu do tamojších brusiarní drahokamov a odtiaľ vybrúsené drahokamy putovali späť do Viedne, kde sa stali komerčným artiklom a zdrojom Goldschmiedtovho bohatstva. Ťažba drahého opálu na Dubníku z dôvodu konkurencie drahého opálu z Mexika a Austrálie postupne upadala a v roku 1922 bola definitívne ukončená a bane opustené.

Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažili o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu alebo rozvoja turizmu. Dňa 19. mája 2010 bola v Prešove založená spoločnosť Opálové bane Libanka, ktorá dostala povolenie na banskú činnosť – ťažbu opálu v DP Červenica v máji 2012, po čom v októbri toho istého roku nasledoval začiatok povrchovej ťažby drahého opálu na halde Viliam. Stalo sa tak po viac ako 90 rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi. V Krajskom múzeu v Prešove bola otvorená stála expozícia Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Expozícia je sprístupnená pre verejnosť od 6. júna 2016. Podzemie Slovenských opálových baní je sprístupnené verejnosti od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef, prehliadky bane sú otvorené pre verejnosť celoročne.

Aký najvýznamnejší opál sa podarilo na našom území nájsť?

Najvýznamnejším opálom je zrejme drahý opál s názvom Harlekýn, ktorý bol nájdený v roku 1775. Je to najväčší drahý opál pochádzajúci z lokality Dubník v Slanských vrchoch. V súčasnosti je uložený v Prírodovednom múzeu vo Viedni.

Sú ešte nejaké neodhalené miesta na Slovensku, kde by mohli opály byť?

Určite áno, všetko závisí od stupňa preskúmanosti a záujmu o tento minerál. Ale ako sme už uviedli, opály sú vždy viazané na oblasti historickej vulkanickej činnosti.

Kde ich možno nájsť?

Opály je možné nájsť v lomoch, zárezoch, potokoch, na poliach, opustených štôlňach vulkanických pohorí alebo v ich tesnej blízkosti.   

Nedá mi na záver neopýtať sa, aká je cena opálov na svetových trhoch?

Opál nepatrí medzi bežné komodity, kde je presne stanovená cena. V súčasnosti sa cena odvíja od viacerých faktorov, ako je farebnosť, veľkosť, lesk, spracovanie. Cena môže byť niekoľko desiatok dolárov, avšak vzácnejšie kusy môžu mať hodnotu aj niekoľkých stoviek až tisíc dolárov. Príkladom je Harlekýn, ktorého cena sa odhaduje na pol milióna amerických dolárov.

 

Zhovárala sa: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR

Zdroj ilustrácie: Pixabay.com/Varga/

Uverejnila: VČ

Súvisiace:

Hore
Aurelium - centrum vedy
Publikácie Veda v CENTRE
Veda v Centre
Quark_2019
kúpa časopisov jún 2016
TAG Slovenská veda
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Ľubovník bodkovaný obsahuje širokú paletu fytozlúčenín, z ktorých majú viaceré úžasné liečivé účinky
Zistite viac