Scenáre pre prírodu a biodiverzitu Slovenska s víziou do roku 2050


Scenáre pre prírodu a biodiverzitu Slovenska s víziou do roku 2050

Vízia 2050. Vizualizácia vzniku sídelných lesoparkov. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Prognostickým ústavom SAV vydala monografiu pod názvom Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050. Zoznámte sa s problematikou výhľadových štúdií zameraných na životné prostredie a ochranu prírody v širšom kontexte.

Ochrana prírody a biodiverzity sú témy, ktoré na Slovensku rezonujú čoraz viac. V minulom roku sme si pripomenuli 100 rokov ochrany prírody na Slovensku a rok 2020 je kľúčovým na nastavenie smerovania v ochrane biodiverzity. Počas uplynulých sto rokov nastali v stave prírody bezprecedentné zmeny. Problém klimatických zmien sa už netýka len budúcnosti, ale je považovaný za jeden z najväčších environmentálnych problémov súčasnej doby.

Slovensko sa pýši nádhernou prírodou a biodiverzitou (biologickou rozmanitosťou), ktorá v prepočte na veľkosť územia patrí k najvyšším v Európe. Prelína sa tu horský región Karpát s nížinným panónskym, čo predurčuje rôznorodosť druhov aj biotopov. Ochrana prírody je čoraz silnejšie ukotvená v legislatívnych predpisoch a dokumentoch na globálnej, európskej i národnej úrovni.

Musíme vyvinúť väčšie úsilie

Nedávne hodnotiace správy však poukazujú na to, že do roku 2020 sa nám nepodarilo dosiahnuť viacero cieľov na zlepšenie stavu biodiverzity. Zo strednodobého hľadiska (do roku 2030) až dlhodobého (do roku 2050) bude potrebné vyvinúť väčšie úsilie a uskutočniť zásadnejšie transformačné zmeny v celej spoločnosti, aby naša príroda a ekosystémové služby, ktoré nám poskytuje, boli dostatočne chránené, cenené a obnovené.

V čase, keď svet čelí pandémii koronavírusu, ako aj veľkým ekonomickým a sociálnym výzvam, Slovenská agentúra životného prostredia v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR a Prognostickým ústavom SAV vydala v apríli 2020 monografiu nazvanú Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050 s podnadpisom Príroda a biodiverzita Slovenska do roku 2050: alternatívne scenáre a implikácie pre verejné politiky. Má rozsah 116 strán. Ide o výsledok tímovej práce a zapojenia širokého spektra odborníkov z rôznych oblastí.

Cieľom monografie, do ktorej prispelo trinásť autorov (Mgr. Richard Filčák, PhD., MSc., RNDr. Mgr. Radoslav Považan, PhD.(eds)...), je poskytnúť relevantné informácie a podnety pre budúcu agendu v rámci verejných politík v oblasti biodiverzity po roku 2020. Rozšírenie konceptu prírody môže viesť k väčšej angažovanosti občianskeho, akademického a podnikateľského sektora v úsilí prospešnom pre prírodu a následne pre celú spoločnosť.

Publikácia Scenáre pre prírodu Slovenska. Na obálke sú symboly prírody a zelených technológií. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Scenáre pre prírodu predstavujú možnosti a alternatívy vývoja prírody na Slovensku v dlhodobom horizonte do roku 2050, pričom pracujú so súčasnými trendmi a hnacími silami, ale aj neistotami, ktoré môžu viesť k odklonu od súčasného smerovania. Rozmýšľanie o budúcnosti umožnilo autorom skúmať rôzne alternatívy.

Monografia je prvou komplexnou výhľadovou štúdiou zameranou na environmentálnu politiku na Slovensku. Spracovanie prostredníctvom scenárov je mienené ako praktický nástroj na prekonanie bariér medzi vedou a politikou v oblasti prírody. Výstupom je vypracovanie základného scenára a štyroch hlavných scenárov možných vývojových trajektórií pre prírodu Slovenska.

Čo je obsahom publikácie?

Autori v úvode a v prvej kapitole popisujú východiská a metodické prístupy. Nasledujúce kapitoly predstavujú štyri alternatívne scenáre do roku 2050 – Tradície, Biodiverzita, Ekonomika a Inovácie. Autori tiež pracujú so SWOT analýzami a opismi stavu prírody. (SWOT analýza je základným nástrojom, ktorý sa používa na vyhodnotenie súčasného stavu z rôznych hľadísk – z hľadiska silných a slabých stránok, príležitostí a ohrození. Zároveň načrtáva možné alternatívy budúceho vývoja, možnosti na ich využitie, prípadne ich riešenie – pozn. red.) Súčasťou analýzy je identifikácia hnacích síl a dopady na jednotlivé sektory. Všetky tieto scenáre majú naratívny (epický) opis a sú ilustrované vizualizáciami prírody v roku 2050.

Kapitola venovaná výzvam pre tvorbu strategických dokumentov po roku 2020 prepája výzvy, ktorým čelí biodiverzita so želanou budúcnosťou, a načrtáva spôsoby riešenia rozporov medzi súčasnými trendmi a víziami zachovania prírody a manažmentu krajiny. Diskutuje sa tu aj o možnostiach využitia scenárového procesu pri tvorbe environmentálnych politík po roku 2020. Záverečná časť obsahuje stručný slovník pojmov, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v oblasti strategických výhľadových štúdií.

Základný scenár: Vývoj v rámci súčasných trendov

Vychádza z predpokladu, že v roku 2050 bude stále existovať Európska únia, ktorá zostáva svetovým lídrom v oblasti ochrany životného prostredia, smeruje k obehovému hospodárstvu a klimatickej neutralite. EÚ premietla vedecké poznatky a inovácie do legislatívy. Ekologická stopa obyvateľov je napriek tomu neudržateľná.

Ilustračný obrázok: Cyklisti v prírode, potôčik, les, ovce. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Vízia 2050: Vizualizácia stavu prírody v roku 2050

Tlak na dodržiavanie environmentálnej legislatívy je brzdou škodlivých aktivít v krajine a čiastočnou zárukou ich prevencie a kontroly. Negatívne javy napriek tomu pretrvávajú a objavujú sa ďalšie, pretože tlak biznisu a individuálne vzorce spotreby sa nepodarilo radikálne meniť.

Do roku 2050 prešla EÚ na nízkouhlíkové hospodárstvo čiastočne obehového typu, ale stále je závislé na dovoze spotrebného tovaru. Napriek zlepšeniu stavu sa Slovensku nepodarilo prejsť na uhlíkovú neutralitu, keďže neboli prijaté dodatočné opatrenia na jej dosiahnutie. V oblasti biodiverzity nastáva postupné zhoršovanie stavu, čo môže viesť k ohrozeniu základov hospodárstva, kvality života a zdravia. Zásadnejšie zmeny vo vzťahu k udržateľnému životu sa nepredpokladajú.

Ďalšie predkladané scenáre predstavujú štyri možné perspektívy, z ktorých každá skúma alternatívny budúci stav prírody, ale aj sociálno-ekonomické faktory, ktoré k nemu môžu viesť.

Scenár 1: Tradície. Príroda ako zdroj kultúrnej identity

Hlavným cieľom je podpora ochrany prírody. Okrem biotopov zahŕňa sídelnú vegetáciu, brehové porasty, kultúrnohistorické prvky s úpravou zelenej a modrej infraštruktúry. V rámci revitalizácie a zvyšovania ekologickej stability krajiny sú vytvárané nové mokraďové, vodné, lesné a lúčne biotopy. Vyhlasujú sa biosférické rezervácie, záujem prejavujú regióny s vhodnými prírodnými a kultúrnymi podmienkami. Uplatňujú sa tiež poznatky zo zahraničia, napríklad zo zakladania prírodných parkov v Rakúsku a vo Švajčiarsku.

Ilustračný obrázok: Príroda, jabloň, ovce, sliepky, kohút, motýľ. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Vízia 2050: Vizualizácia zvyšovania kultúrnej identity obyvateľov Slovenska

V súvislosti s globálnou zmenou klímy sa nedarí odvrátiť niektoré negatívne trendy spojené s dôsledkami sucha, nepriaznivé tendencie pre najohrozenejšie typy biotopov, vymieranie niektorých druhov a šírenie inváznych druhov vo voľnej krajine. Tieto ohrozenia vyžadujú zvýšené investície do prírody a krajiny. Poľnohospodárstvo je založené na princípoch udržateľného rozvoja, dodržiavaní ekologických postupov a vedie k zlepšovaniu stavu biodiverzity.

Spoločnosť oceňuje tradičné typy kultúrnej krajiny, iniciatívne sú miestne komunity, občianske skupiny, farmári a podnikatelia, ktorým záleží na vytváraní prírodného prostredia. Súčasťou kultúrnej identity sú významné stromy. Chránené územia fungujú na viacerých úrovniach od miestnej po národnú. Intenzívnejšie prežívanie kultúrnej identity vedie k obnove pamiatok, spustnutých kultúrnych objektov, napríklad hradov, revitalizácii areálov a vytváraniu oddychových zón na rekreáciu, ktoré sú súčasťou nových obytných zón. Zvýšený je záujem ľudí o zdravý životný štýl i tradičné jedlá.

Scenár 2: Biodiverzita. Návrat k divokej prírode

Ide o celospoločenskú zmenu hodnotových orientácií i rozvojových cieľov a prináša aj veľké zmeny využívania krajiny na celom území Slovenska. Vytváranie siete prírodných území – rozsiahle bezzásahové chránené územia prepojené biokoridormi (prírodné koridory pre voľne žijúce suchozemské a vodné živočíchy). Tieto územia sú bez hospodárskych aktivít s využitím jemných foriem turizmu.

Ilustračný obrázok: Lesopark v mestskom prostredí. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Vízia 2050: Koncept „divokej prírody“ sa uplatňuje aj v mestskom prostredí

V krajine sú veľké kontrasty vyvolané polarizáciou územia na prírodnú krajinu a intenzívne hospodársky využívanú krajinu. Výrazná je transformácia hospodárstva v prírodných územiach. Dominantný je ekoturizmus, ekologické poľnohospodárstvo a prírode blízke lesné hospodárstvo. Významný je podiel miestnej ekonomiky. Hospodárstvo je zamerané na ekonomický profit s rizikom negatívneho vplyvu na krajinu a životné prostredie. Vyskytnú sa aj nové problémy a konflikty v súvislosti so zabezpečovaním dostatku potravín, dreva a iných surovín.

Základným predpokladom realizácie scenára je fungovanie postmodernej spoločnosti prijímajúcej environmentálne regulácie. Na dosiahnutie požadovanej zmeny je potreba zvýšenia environmentálneho povedomia obyvateľov formou výchovy, vzdelávania a rôznych kampaní, ako aj podpora vedy a výskumu v oblasti ochrany prírody a krajiny, v ekológii a environmentalistike všeobecne.

Scenár 3: Ekonomika. Príroda v prostredí voľného trhu

Príroda je podriadená ekonomickým záujmom a životnému štýlu ľudí. Ochrana prírody sa riadi kalkuláciou nákladov a výnosov, aplikovaním trhových princípov a ekonomických nástrojov. Je predpoklad pokračovania globálnych a európskych negatívnych trendov i tlakov na biodiverzitu, ktoré prehlbujú jej stratu a úbytok druhov.

Existuje základná sústava chránených území, ale ostatné oblasti sú intenzívne využívané. Preferované sú priame ekonomické prínosy z prírody a jej zdrojov (napr. všetky druhy turizmu, ťažba dreva). Nárast privatizácie pozemkov a snaha o ich hospodárske využitie spôsobuje nižšiu ekologickú stabilitu krajiny.

Ilustračný obrázok: Pole, poľnohospodárske stroje. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Vízia 2050: Vizualizácia hospodárstva

Nastáva celoplošné posilnenie hospodárstva a jeho transformácia, čo ovplyvňuje aj prírodné územia. Je rozšírené uplatňovanie princípu ekosystémových služieb a platieb za tieto služby, ako aj ponuka ekoturizmu i ekologického poľnohospodárstva. Hospodárstvo je zamerané na ekonomický profit s maximalizáciou zisku, čo prináša riziko negatívneho vplyvu na krajinu a životné prostredie (intenzifikácia poľnohospodárstva, zvýšená produkcia dreva, zábery pôdy).

V správne manažovaných súkromných územiach sa zmenšuje tlak na ekosystémy a zmierni sa vplyv zmeny klímy. Menšia časť trhu biopotravín a ekologického poľnohospodárstva pozitívne ovplyvňuje biotopy. Vytvára sa motivujúce prostredie pre subjekty, ktoré sa venujú environmentálnej výchove, vzdelávaniu a poradenstvu.

Scenár 4: Inovácie. Smart využitie ekosystémových služieb

Využívanie prírodných zdrojov je viac v súlade s princípmi udržateľného rozvoja. Dochádza k miernemu navýšeniu rozlohy chránených území, pričom vo všetkých národných parkoch sa uplatňuje bezzásahový režim aspoň na 75 percentách ich rozlohy.

Výroba a spotreba optimálne využívajú služby poskytované prírodou a minimalizujú svoj vplyv na životné prostredie. Dôraz sa kladie na inovácie a nové technológie, vďaka čomu je možné eliminovať čiastkové negatívne vplyvy na prírodu a podporiť efektívny prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Inovatívny prístup k využívaniu nových technológií umožní postupnú likvidáciu environmentálnych záťaží a zníži znečistenie životného prostredia rôznymi chemickými látkami.

Ilustračný obrázok: Dunaj, loď, vodný skúter a iné prostriedky pre vodné športy. Zdroj: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

Vízia 2050: Vizualizácia maximálneho využitia vodných tokov

Vo väčšej miere sa využíva agrolesníctvo, ktoré prispeje k adaptácii na zmenu klímy a jej nepriaznivé dopady, ako je sucho či erózia pôdy. Prostredníctvom využívania nových technológií sa zavádzajú opatrenia na zadržanie vody v krajine, vďaka čomu sa zníži riziko povodní. V mestskej krajine a sídlach sa vytvára optimalizovaná a funkčná sieť zelenej a modrej infraštruktúry a vzrastá výmera zelene i vodných prvkov. Využívajú sa zelené strechy a vertikálna zeleň, vznikajú sídelné lesoparky.

Monografia Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050 vznikla v rámci schváleného Plánu hlavných úloh Slovenskej agentúry životného prostredia na roky 2019 a 2020 – Budovanie národných kapacít v oblasti výhľadových scenárov v životnom prostredí a globálnych megatrendov. Predstavuje možné scenáre vývoja prírody na Slovensku v dlhodobom horizonte. Analýza a diskusia alternatívnych scenárov je dôležitým nástrojom ako hľadať riešenia problémov, ktoré predstavujú rôzne typy neistôt, a to cestou implementácie verejných politík, programov a projektov.

Výhľadové štúdie pracujú s rizikom nových, vznikajúcich a opätovne sa objavujúcich ochorení a pandémií, ktoré sú v súčasnosti realitou. Ich vznik sa dáva do súvislosti s vysokou koncentráciou ľudí v mestách a rastie so zmenou klímy a zvyšujúcou sa mobilitou ľudí i tovaru. Najväčšou divokou kartou (udalosť s nízkou pravdepodobnosťou, ale veľkými následkami) je však to, ako sa zmení spoločnosť po skúsenosti s touto pandémiou a ku ktorému scenáru sa celá spoločnosť a príroda Slovenska budú blížiť.

 

Marta Bartošovičová

Zdroj a obrázky: Scenáre pre prírodu Slovenska do roku 2050

www.enviroportal.sk/spravy/detail/10621

www.minzp.sk/aktuality/scenare-prirodu-slovenska.html

Pozrite si aj 52 tipov na ochranu biodiverzity: www.minzp.sk/files/oblasti/52-tipov-na-ochranu-biodiverzity.pdf.

 

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Progéria je vzácna, geneticky podmienená choroba, kt. spôsobuje predčasné starnutie tela novorodenca
Zistite viac