Pustite si vedu do uší. Vytvorili sme pre vás výber vedeckých podcastov


Pustite si vedu do uší. Vytvorili sme pre vás výber vedeckých podcastov

Slovenská podcastová scéna sa neustále rozširuje, a tak môžete už cestou do školy či práce počúvať novinky z oblasti fyziky, biológie či chémie.

Vlastný podcast má už aj Slovenská akadémia vied (SAV), Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ale aj mnohí vedci a doktorandskí študenti z rôznych univerzít.

Prečo sa rozhodli vytvoriť podcast? S čím sa museli vo svojich začiatkoch popasovať? A ktoré epizódy by čitateľom portálu Veda na dosah odporučili? Na tieto aj ďalšie otázky nám odpovedali tvorcovia podcastov Zvedkyne, Očami farmácie, Vedátora, Pravidelnej dávky, Vedy pri víne a Podcastov Vedy na dosah a SAV.

Zvedkyne

Tvorkyňami podcastu Zvedkyne sú Anna Grenčíková a Veronika Cyprichová. Zatiaľ čo Anna je doktorandkou na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave, Veronika pracuje v súkromnom sektore a venuje sa rozvoju technológií v oblasti biopalív. Vo svojom podcaste sa venujú rozličným témam najmä z oblasti chémie, biológie a environmentalistiky.

Nápad vznikol veľmi spontánne na Veronikin popud ako možnosť rozvinúť naše osobné rozhovory pri káve, ktoré sa vždy nejakým spôsobom dotýkali vedy a technických inovácií. Podcasty berieme ako možnosť rozšíriť si i vlastné znalosti v spomínaných témach, niečo nové sa naučiť a posunúť informáciu ďalej,“ vysvetľuje Anna.

Časť podcastov je preto vedená ako spontánny rozhovor medzi autorkami, počas ktorého si navzájom vymieňajú zaujímavosti alebo pohľady na rôznorodé témy. V iných dieloch majú aj hostí, ktorými sú slovenské vedkyne pôsobiace doma aj v zahraničí. „Pri tvorbe obsahu každej časti sa inšpirujeme aj otázkami ľudí, s ktorými spolupracujeme. Na otázky sa následne snažíme nájsť relevantné odpovede. Napríklad pri príprave prvého podcastu nás inšpirovala otázka, či aj ryby pijú vodu. Pri kontakte s hostkami sa zas učíme, ako sa správne pýtať a ako sa nebáť pýtať. V neposlednom rade chceme cez podcast podporiť a spoznať kolegyne vedkyne,“  hovoria Zvedkyne.

Keďže autorky vytvárajú podcast popri práci, za najťažšiu časť pri jeho tvorbe považujú manažment. „Za tvorbou podcastu stojí niekoľko čiastkových úloh, ako sú výber témy, tvorba obsahu, komunikácia s hosťom, technické záležitosti ohľadne nahrávania, spracovania nahrávky, vydania podcastu a jeho propagácie. A tiež niekoľko ľudí, s ktorými dané úlohy následne komunikujete. Výsledkom je spoločné dielo, ktoré tvoria kúsky každého, kto sa zapája, či už sme to my dve s Veronikou, postproducenti, alebo zvukári. Výzvou je každý jeden diel dotiahnuť k všeobecnej spokojnosti a vydať ho tak, aby poslucháčov a poslucháčky zaujal. Celý tento proces si vyžaduje veľa trpezlivosti, tolerancie a, samozrejme, i času.“  

Za svoju najpopulárnejšiu epizódu považujú diel s názvom Misia: Emisia s doktorkou Alenou Popovičovou. V ňom sa zaoberajú kvalitou ovzdušia a faktormi, ktoré na ňu vplývajú.

Zdroj: Zvedkyne

Podcast nájdete na stránke Podtail, vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

Očami farmácie

Za podcastom Očami farmácie stojí doktor Marek Kajan, ktorý aktuálne pracuje vo Švajčiarsku. Poslucháč sa v ňom dozvie príbehy známych aj menej známych liekov, detaily o ich objavení, vďaka čomu sú vôbec schopné liečiť či akým spôsobom ovplyvnili našu spoločnosť.

„Môj podcast nie je len oslavou úspechov farmácie, ale ponúka aj farmaceutický pohľad na trest smrti. Poukazuje tiež na zlyhania či rasizmus v klinických štúdiách. Na druhej strane ma budete počuť rozprávať aj o šťastných náhodách a vtipných momentoch, ktoré viedli k objavu mnohých život zachraňujúcich liekov,“ vysvetľuje Marek.

Podľa jeho slov ho k tvorbe podcastov priviedla práve pandémia COVID-19. „Mnohé stránky šírili úplné nezmysly, a preto som sa rozhodol spraviť sériu instastoriek, kde som svojim známym zhrnul aktuálne liečivá v klinickom skúšaní. Vysvetlil som, aký majú mechanizmus účinku a prečo by mali byť proti COVID-19 účinné. A malo to naozaj pozitívnu odozvu. Vidím veľký záujem o kvalitné informácie, a preto som sa rozhodol pravidelne vydávať aj ďalšie vysvetľujúce instastorky o témach zo sveta farmácie. A keďže sám počúvam veľa podcastov, rozhodol som sa tie najzaujímavejšie témy spracovať aj touto formou.“

Za najťažšie považuje zostavenie celého podcastu tak, aby do seba rozličné časti zapadali: „Jednotlivé dávky podcastu obsahujú komplexný príbeh, v ktorom na seba nadväzujú historické udalosti, objavy a životné príbehy. Každá epizóda tak prináša množstvo faktov, no snažím sa ich podať pútavým a zrozumiteľným spôsobom. Písanie jednotlivých príbehov je preto časovo najnáročnejšia časť. Svoj čas zaberá aj nahrávanie, strihanie a tvorba instastoriek, ktorými na Instagrame propagujem každú novú epizódu.“

Za svoju najpopulárnejšiu epizódu považuje diel o vitamíne C. Osobne však odporúča siedmy diel, v ktorom sa venuje lieku Zolgensma. Ten je aktuálne najdrahším liekom na svete.

Zdroj: Očami farmácie

Podcast nájdete na stránke Podbean, vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

Vedátor

Vedátor je v súčasnosti najpočúvanejším vedeckým podcastom na slovenskej scéne. Jeho tvorcami sú vyštudovaný právnik Jozef Kleberc a teoretický fyzik Samuel Kováčik.

„Obaja sme veľkí fanúšikovia podcastu Stuff You Should Know, tak sme si povedali, prečo niečo podobné neskúsiť spraviť aj u nás. Cieľom bolo teda robiť podcast, v ktorom v pohodovej forme uvedieme ľudí do nejakej pútavej či dôležitej vedeckej oblasti. Snažíme sa podcast robiť tak, aby znel ako neviazaný rozhovor pri pive či kofole. Zároveň si k nemu pripravujeme podrobný scenár, aby sme dokázali preniknúť dostatočne do hĺbky a aby mal poslucháč po každej epizóde pocit, že sa dozvedel a pochopil niečo nové,“ vysvetlil Samuel.

Autori priznávajú, že na začiatku sa zapotili najmä pri technických parametroch, rovnováhu však hľadali aj pri zostavovaní scenáru.

„Zo začiatku sme bojovali so zvukom, keďže sme bežne nahrávali na diaľku. Druhá vec bola nájsť balans v scenári – mať materiálu tak, aby sme poslucháča nezahltili, ale zároveň aby sme neboli povrchní. Rovnako hľadáme balans aj v kadencii výkladu, teda v tom, kedy spomaliť, kedy zrýchliť, či pri editovaní epizód. Stále sa učíme a baví nás to.“

Najpočúvanejšia epizóda podcastu Vedátor má názov Fyzika piva. Autori sa v nej rozprávajú o histórii piva, jeho farbe či stabilite peny. Samuelove najobľúbenejšie časti sú však Teória hier, Zvuky vesmíru alebo Je Vesmír hologram? Pre Jozefa sú to diely Medzinárodná vesmírna stanica, Atómové bomby a FAQ dobré otázky.

Zdroj: Vedátor

Podcast nájdete na stránke Podbean, či SME a vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

Veda na dosah

Vedecko-popularizačný podcast má aj Centrum vedecko-technických informácií. Podcast Veda na dosah vychádza pravidelne každá druhú stredu a jeho moderátorkou je Lenka Dudlák Sidorová. Vyštudovala masmediálnu komunikáciu, a niekoľko rokov pracovala ako redaktorka.

„Veda je úžasná a poskytuje racionálne odpovede, pričom vedci sú zároveň schopní upustiť od myšlienok, ktoré sa ukážu ako nesprávne, a hľadať nové riešenia. To je to, čo mnohým fanatikom rôzneho spektra chýba. Veda je to jediné, čo nás môže posunúť dopredu, veda je cesta k pravde a verím, že aj k blahu pre všetkých. Som vďačná, že mám možnosť sa na tomto procese podieľať vedeckým podcastom. Cieľom je inšpirovať najmä mladých ľudí, aby sa dali na vedu alebo aby sa aspoň zaujímali o fakty a stali sa uvedomelou časťou spoločnosti,“ vysvetlila moderátorka Lenka.

Najviac vypočutí má zatiaľ podcast Ako vznikla slnečná sústava a koľko stojí meteorit. „Je to naozaj zaujímavý rozhovor s astronómom Jurajom Tóthom. V skratke, meteority v sebe ukrývajú kľúč k poznaniu o vzniku nášho sveta, ale zároveň sú pre našu existenciu hrozbou. Neobyčajné je aj zloženie takého meteoritu, nie je to obyčajný kameň.“

Zdroj: Veda na dosah

Podcast nájdete na stránke Anchor, vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

Pravidelná dávka

Pravidelnú dávku robia traja muži: Jakub Betinský, Andrej Zeman a Miroslav Gašpárek. Všetci sú doktorandi na univerzitách vo Veľkej Británii. Jakub sa venuje filozofii v Durhame, Miro syntetickej biológii na Oxforde a Andrej skúma vzťah vedy a náboženstva v Edinburghu. Rovnako rôznorodý je aj ich podcast, v ktorom sa venujú filozofii, vede, náboženstvu, kultúre a dejinám.

„Náš podcast je v prvom rade vzdelávací, ale nebránime sa ani pomenovaniu vedecký, ak je veda chápaná v širšom slova zmysle ako prehlbovanie nášho poznania o svete a nás samých. Hlavnou motiváciou bolo priniesť slovenskému publiku otázky, o ktorých sa u nás málo, ak vôbec, diskutuje. Hlavným cieľom je tak začatie a následné prehĺbenie týchto diskusií na verejnosti či v súkromí,“ hovorí Jakub, ktorý podcast Pravidelná dávka vytvoril.

Práve naštartovať nový projekt považuje za najťažšiu časť pri jeho výrobe, ako aj to, že v každom diele sa snažia vysvetliť pomerne ťažké témy tak, aby im porozumel aj stredoškolák.

Medzi najpopulárnejšie epizódy patria diely, v ktorých sa Jakub rozpráva s Mirom o koronavíruse SARS-CoV-2, rozhovor s bývalým veľvyslancom Rastislavom Káčerom o nacionalizme alebo Jakubom Godom a Palom Hardošom o „cancel culture“.

Zdroj: Pravidelná dávka

Podcast nájdete na stránke Podbean, či SME a vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

Podcasty SAV

V septembri prišla s podcastovou novinkou aj Slovenská akadémia vied (SAV). Na jej tvorbe sa podieľajú členovia Referátu pre komunikáciu a médiá Úradu SAV v spolupráci s moderátorkou Luciou Molnár Satinskou, ktorá pracuje v Jazykovednom ústave SAV. O dramaturgiu podcastu sa starajú Monika Tináková a Katarína Gáliková. Technicky ho zabezpečuje Martin Bystriansky.

„Podcasty považujeme za moderný a na Slovensku veľmi populárny spôsob šírenia informácií. SAV tvoria úžasní špičkoví vedci, ktorí pracujú na zaujímavých a užitočných výskumoch, avšak verejnosť o tom mnohokrát nevie. Naším cieľom je preto vyplniť „dieru“ v ponuke vedeckých podcastov a poslucháčom pravidelne predstavovať osobnosti zo SAV. Chceme ich predstaviť nielen ako uznávaných odborníkov vo svojom odbore, ukrytých za knihami alebo prístrojmi, ale aj ako ľudí, ktorí majú svoje záľuby, hodnoty a názory, s ktorými sa môžu naši poslucháči stotožniť a môžu byť nesmierne obohacujúce,“  vysvetľuje Monika Tináková, hovorkyňa SAV.

Keďže podcast vznikol len nedávno, jeho autori postupne prekonávajú prekážky, ktoré sa im stavajú do cesty.

„Zriadili sme si provizórne štúdio, ktoré sme podľa našich možností technicky vybavili. Veríme, že sa nám už podarilo vyladiť čo najviac nedokonalostí. Všetko ďalšie zostáva výzvou, aby bol náš podcast ešte špičkovejší po obsahovej aj technickej stránke. Pandemické opatrenia nám situáciu určite nezľahčujú, nahrávame v rúškach, na čo sa ale dá postupom času zvyknúť. No na toto si musia zvykať aj poslucháči iných podcastov, keďže kvalita zvuku môže byť za prísnych bezpečnostných opatrení znížená. Najdôležitejšie je ale zdravie nás všetkých.“

Podcast vychádza pravidelne každý druhý utorok. Aktuálne sú dostupné epizódy s predsedom akadémie vied Pavlom Šajgalíkom, literárnou vedkyňou Ivanou Taranenkovou a molekulárnym biológom Jurajom Majtánom.

Zdroj: SAV

Podcast nájdete na stránke Podbean, vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

Veda pri víne

Veda pri víne vychádza raz za mesiac ako súčasť podcastu Do ucha, ktorý vysiela Trnavské rádio. Za jej tvorbou stojí astrofyzik Andrej Dobrotka, ktorý pracuje v Ústave výskumu progresívnych technológií MTF STU. Spolu so svojimi hosťami približuje poslucháčom svet prírodných vied, iónových technológií, materiálov či astronómie.

Na rozdiel od ostatných autorov ho viac než technika trápila tréma a vlastný prejav.

„Byť pokojný, rozprávať zrozumiteľne a hlavne nie nezmysly. Prvé relácie sme nahrávali priamo v štúdiu Trnavského rádia, a aj keď mi Dušan Vančo hovoril, že sa máme rozprávať ako pri ohni, červené svetlo evokovalo všeličo, len nie pohodu pri ohni. Mal som trému. Bolo pre mňa ťažké sústrediť sa na to, aby som mal plynulý a zrozumiteľný prejav, a zároveň na to, aby mi nevypadol nejaký vedecký fakt. Uvedomil som si, že keď sa snažím odstrániť rôzne ehmmmm a eeeeee, vyrušuje ma to v úvahe. Dokonca som mal aj jeden dosť seriózny výpadok, ktorý keby počuli moji učitelia z matematicko-fyzikálnej fakulty, zrevidovali by môj diplom,“ hovorí astrofyzik.

Z odvysielaných epizód odporúča reláciu, v ktorej sa rozpráva s Martinom Venhartom z Fyzikálneho ústavu SAV o elementárnych časticiach.

Reláciu Veda pri víne nájdete pod podcastami Trnavského rádia na stránke Podbean, vypočuť si ho môžete prostredníctvom aplikácií ApplePodcasts a Spotify.

 

Denisa Koleničová

Foto: Autori podcastov

Súvisiace:

Hore
Vedecká cukráreň 10/2020
Veda v CENTRE 10/2020
sutaz FB TVT 2020
Noc výskumníkov 2020
Veda v CENTRE / Vedecká kaviareň 9/2020
Quark_10/2020
TVT2020 prihlasovanie
Agrofilm
Aurelium - centrum vedy
Quark 25 rokov
banner záhrady
Zaujímavosti vo vede
Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie.
Zistite viac