Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zníženie emisií v Číne prispelo k otepleniu Tichého oceánu

VEDA NA DOSAH

Podľa medzinárodného vedeckého tímu môže za horúčavy zníženie emisií aerosólov pochádzajúcich z čínskeho priemyslu.

Panoráma Šanghaja, najľudnatejšieho mesta Číny, zahalená do smogu.

Panoráma Šanghaja, najľudnatejšieho mesta Číny, zahalená do smogu. Zdroj: iStockphoto.com

Vody v oceánoch sa otepľujú. Na niektorých miestach Tichého oceánu sa počas poslednej dekády teplota vody zvýšila o niekoľko stupňov. Tento fenomén má devastačný vplyv na morský ekosystém.

Nezvyčajne teplé oblasti v Tichom oceáne, označované ako škvrny (blobs), vedci pozorujú asi od roku 2010. Medzinárodný vedecký tím teraz prišiel s vysvetlením vĺn horúčav, ktoré v poslednom desaťročí zasiahli severné oblasti Tichého oceánu.

Nový počítačový model ukázal, že za horúčavy pravdepodobne môže veľké zníženie emisií aerosólov pochádzajúcich z čínskeho priemyslu. Klimatológovia opísali problém v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.

Oceán v horúčke

Vlny horúčav sa podpísali aj na teplote oceánov. Podľa vedeckého tímu z Jet Propulsion Laboratory (JPL) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír NASA bola 21. augusta 2023 teplota oceánov na niektorých miestach vyššia o 3 stupne Celzia oproti normálu. Údaje pochádzali z meraní satelitov NASA, NOAA a ďalších medzinárodných satelitov, ako aj z pozorovaní lodí a bójí.

Teplota oceánov z 21. augusta 2023. Červené miesta dosahovali o 3 stupne vyššiu teplotu oproti normálu.

Teplota oceánov z 21. augusta 2023. Červené miesta dosahovali o 3 stupne vyššiu teplotu oproti normálu. Zdroj: NASA Earth observatory

Problém sa týka i pomerne chladných vôd Tichého oceánu so závažnými dôsledkami pre ekosystémy. Otepľovanie vody v oceánoch má rôzne negatívne dôsledky: kvitnutie toxických rias, hromadný úhyn rýb a sťahovanie veľrýb do chladnejších vôd.

Čo môže za vlny horúčav a prehrievanie oceánskych vôd? Vo všeobecnosti je na vine globálne otepľovanie, keď sa vplyvom vyšších teplôt vzduchu ohrievajú vody oceánov.

Podľa Gavina Schmidta, riaditeľa Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie (Goddard Institute for Space Studies) NASA, môže za otepľovanie z dlhodobého hľadiska množstvo skleníkových plynov, ktoré sme vypustili do atmosféry od začiatku industrializácie. V prípade Tichého oceánu zohral podstatnú úlohu tiež fenomén El Niño.

Na vine aj znižovanie emisií

Medzinárodný vedecký tím zložený z vedcov z Číny, USA a Nemecka teraz prichádza aj s ďalšou príčinou horúčav, ktorá súvisí s aerosólmi a ich ochladzujúcim vplyvom na atmosféru. Vedci opísali, že nástup vĺn horúčav zrejme nasledoval po úspešnom úsilí čínskej vlády o zníženie emisií v krajine.

Približne od roku 2010 začala Čína výrazne znižovať emisie aerosólov z priemyselných podnikov, tovární a elektrární. Zníženie emisií viedlo k čistejšiemu ovzdušiu. Ako príklad autori uvádzajú emisie sulfátov, ktorých množstvo sa v ovzduší medzi rokmi 2006 až 2017 znížilo o 70 percent.

Emisie s efektom zrkadla?

Podľa starších výskumov môžu aerosóly fungovať ako akési zrkadlá. Jednotlivé miniatúrne čiastočky nachádzajúce sa v ovzduší sú ako miliardy malých čriepkov, ktoré môžu podľa vedcov odrážať slnečné svetlo späť do vesmíru. Týmto spôsobom ochladzujú atmosféru.

Keď tieto čiastočky zmiznú, respektíve ich je menej, odrazí sa späť do vesmíru menej svetla a oblasť pod nimi sa ohrieva viac ako predtým.

Dôkazy poskytli počítačové modely

Aby vedci túto teóriu dokázali, zhromaždili údaje z obdobia posledných desaťročí. Ide o relevantné klimatické a meteorologické dáta, ktoré použili na vytvorenie simulácií v dvanástich odlišných klimatických modeloch. Zaujímali ich dva scenáre: v tom prvom sa emisie z východnej Ázie nemenili, v druhom klesali podľa reálnych údajov.

Ukázalo sa, že v modeloch s výrazným (a realistickým) poklesom množstva aerosólov sa objavovali práve také vlny horúčav, ktoré aj v skutočnosti zasiahli severovýchodnú časť Tichého oceánu.

Modely ukázali i dôvod. Podľa vedcov redukcia aerosólov v ovzduší spustila reťazovú reakciu. Viac slnečného svetla spôsobilo otepľovanie pobrežných oblastí, čo viedlo k vzniku systémov vysokého tlaku vzduchu a k zmene poveternostných systémov.

Znížila sa rýchlosť západných vetrov, ktoré ochladzujú morskú hladinu nad určitými oblasťami v Tichom oceáne. Výsledkom bolo oteplenie príslušných oblastí oceánu.

„Naše zistenia poskytujú dôležitý pohľad na mechanizmy zmien oceánu a atmosféry v severnom Tichom oceáne a zdôrazňujú potrebu zohľadniť zvýšené riziká vyplývajúce zo zníženia antropogénnych emisií aerosólov pri hodnotení vplyvov na zmenu klímy,“ uvádzajú vedci.

Zdroj: Science Alert, NASA Earth Observatory, ČT24

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky