Debatu na túto tému rozpútali médiá Financial Times a BBC News. Kým prvé tvrdí, že menej emailov zmenší uhlíkovú stopu, druhé sa vyjadruje, že zásadný problém je inde.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Ste typom človeka, ktorý sa vždy poďakuje? „Ak to robíte aj emailom, mali by ste s tým prestať,“ vravia britskí predstavitelia boja proti zmene klímy.
Podľa denníka Financial Times budeme možno čoskoro vyzývaní k tomu, aby sme zasielali menšie množstvo emailov za deň. Mohli by sme vynechať napríklad zbytočné poďakovacie jednoriadkové správy.
„Týmto by sme mohli ušetriť množstvo uhlíka,“ tvrdí jeden z predstaviteľov budúcoročnej Konferencie o zmene klímy v Glasgowe známej tiež ako COP26, ktorej bude tentoraz predsedať Veľká Británia. Mnohí ju považujú za najvýznamnejšiu klimatickú udalosť od podpísania Parížskej dohody v roku 2015. Vtedy sa všetci signatári Rámcového dohovoru OSN o zmene podnebia (UNFCC) zaviazali, že udržia globálne oteplenie hlboko pod 2 °C a budú sa usilovať, aby nestúplo nad 1,5 °C. COP26 mala prebehnúť už na jar tohto roku, pre pandémiu Covid–19 sa však presunula na november budúceho roku.
„Naozaj by to mohlo niečo zmeniť?“ zamýšľa sa článok v BBC News.
Ako produkujú emaily uhlík?
Väčšina ľudí si myslí, že internet je akýsi oblak, ktorý existuje mimo ich počítačového hardvéru. No v skutočnosti musí každý email či hocičoho, čo posielame z počítača, prejsť radom elektroniky spaľujúcej energiu.
Od vášho wi-fi routera, ktorý pošle signál káblami do miestnej ústredne, cez telekomunikačného prevádzkovateľa až do obrovských dátových centier, ktoré ovládajú technologickí giganti. Pri všetkých týchto krokoch je potrebná elektrická energia, no efekt jediného emailu na takúto masívnu infraštruktúru je zanedbateľný.
Sú moje emaily veľkým environmentálnym problémom?
Financial Times píše, že úradníci propagujúci túto myšlienku vychádzali z rok starej tlačovej správy Ovo Energy, spoločnosti, ktorá dodáva do britských domácností obnoviteľnú energiu. Tvrdila, že ak každý Brit pošle o jeden ďakovný email denne menej, ušetrí sa 16 433 ton uhlíka ročne, čo zodpovedá desiatkam tisíc letov do Európy.
Ročné emisie skleníkových plynov v Spojenom kráľovstve však v roku 2019 predstavovali 435,2 milióna ton. Ak by sa teda aj každý Brit riadil touto radou, ročne by sa emisie skleníkových plynov v Spojenom kráľovstve znížili iba o 0,0037 percenta.
Profesor Mike Bernes-Lee z Univerzity Lancaster, ktorý sa týmto problémom zaoberá, tvrdí, že v správe denníka Financial Times je narýchlo urobený odhad z roku 2010. A hoci by to mohla byť šikovná snaha, ako začať konverzáciu na túto tému, existujú aj väčšie problémy.
Chris Preist, profesor udržateľnosti a počítačových systémov na Bristolskej univerzite, dodáva, že tento odhad zahŕňa produkciu CO2 zo všetkých systémov zapojených do odoslania emailovej správy — energiu využitú servermi, domácou wi-fi, počítačom a navyše aj malým podielom emitovaného uhlíka potrebného na postavenie dátových centier.
„Realita je však taká, že väčšina z týchto systémov bude mať stále nejaký dopad na životné prostredie bez ohľadu na to, či email pošlete alebo nie,“ vysvetľuje profesor Preist. „Váš počítač bude stále zapnutý, wi-fi aj internet taktiež a širšia dátová sieť bude stále spotrebúvať zhruba rovnaké množstvo energie aj pri zníženom objeme. Malá úspora sa odrazí len v dátovom centre, ktoré by vďaka tomu mohlo využívať o niečo menej serverov. Ušetrený uhlík bude však v tomto prípade oveľa menej ako 1 g na email.“
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Čo však môže pomôcť?
Niektorí vedci tvrdia, že namiesto obáv z emailov, ktoré majú na tvorbu uhlíkovej stopy relatívne nízky dopad, by sme mali upriamiť pozornosť na služby ako streamovanie hier a videí či cloudové úložiská, ktoré sa na nej podieľajú oveľa viac.
Ide ale o veľmi komplikovanú tému. Stále sa debatuje o tom, ako by sa mali tieto odhady počítať a kto by za to mal byť zodpovedný. Veľké technologické firmy, napríklad Google, sa už hrdo hlásia k uhlíkovej neutralite. To znamená, že množstvo uhlíka, ktoré produkujú poskytovaním svojich služieb, vyrovnávajú dotáciami na environmentálne projekty.
Profesor Preist radí, že by sme mali nakupovať menej počítačovej techniky a dlhšie ju využívať, ak chceme naozaj pomôcť zmenšiť emisie uhlíka v atmosfére. No i toto je podľa neho len malý detail v porovnaní so spotrebou západného človeka, čo sa cestovanie, kúrenia a jedla týka. Podľa Preista by sa spotrebitelia mali zamerať na svoju „ekologickú vinu“ – na veci, ktoré niečo znamenajú, a nepotiť sa nad maličkosťami. Tým by sa podľa neho mali zapodievať spoločnosti, ktoré tieto služby poskytujú. Mali by navrhovať svoje systémy tak, aby boli čo najefektívnejšie z hľadiska energie a zdrojov.
A čo radí na tému emailovej etikety a poďakovania?
„Pošlite email, ak si myslíte, že to príjemca ocení. Ak nie, tak ho neposielajte,“ vraví Preist. „Najväčší „odpad“ z environmentálneho i osobného hľadiska v tomto prípade bude predstavovať čas, ktorý ste tomu obaja venovali.“
Lenka Kovácsová, stážistka portálu Veda na dosah
Zdroj: BBC News
