Vedci našli prekvapivé vysvetlenie nezvyčajne náhleho nárastu globálnej teploty – miznúce mraky. Opatrenia na prispôsobenie sa budúcim extrémom počasia by sa stali ešte naliehavejšími.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock. Autor: NikkiZalewski
Globálna teplota neustále presahuje nové desivé rekordy, pričom rok 2024 bude doteraz najteplejším rokom a prvým, ktorý bude mať priemernú teplotu o viac ako 1,5 °C nad predindustriálnou úrovňou.
Hladina morí, topenie ľadovcov a teplota morí dosiahli v poslednej dobe najvyššiu úroveň, čo je spôsobené náhlym nárastom globálnych teplôt. Vedci sa však snažia vysvetliť, prečo teploty stúpajú takou rýchlosťou. Modelové výpočty účinkov skleníkových plynov, poveternostných javov a prírodných udalostí, ako sú sopečné erupcie, neprinášajú odpoveď na nevysvetliteľnú medzeru okolo 0,2 °C.
Západ slnka nad vyschnutou pôdou. Zdroj: iStock. Autor: f9photos
Miznúce oblaky
Vedecký tím z nemeckého Helmholtzovho centra pre polárny a morský výskum (AWI) sa domnieva, že identifikoval ďalšiu príčinu náhleho nárastu globálnych teplôt. Zem sa stala menej schopnou odrážať slnečné lúče, pretože určité typy oblakov miznú. Informáciu priniesol portál Euro news.
Niekoľko príčin globálneho otepľovania je už vysvetlených. Sú nimi jav El Niño a očakávané dlhodobé otepľovanie spôsobené antropogénnymi skleníkovými plynmi so zvýšenou slnečnou aktivitou, veľkým množstvom vodnej pary zo sopečnej erupcie a menším počtom aerosólových častíc v atmosfére.
Stále však dochádza k otepľovaniu o 0,2 °C bez zjavnej príčiny, vysvetľuje hlavný autor štúdie Dr. Helge Goessling.
Keď klimatickí modelári z AWI a Európskeho centra pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF) preskúmali svoje údaje, ktoré siahajú až do 40. rokov minulého storočia, spolu so štatistikami NASA, všimli si niečo nezvyčajné.
„Rok 2023 vynikol ako rok s najnižším planetárnym albedom,“ hovorí spoluautor štúdie Dr. Thomas Rackow z ECMWF. Planetárne albedo je percento slnečných lúčov, ktoré sa odrážajú späť do vesmíru. Nízke planetárne albedo zhoršuje globálne otepľovanie a mohlo by vysvetliť „chýbajúcich“ 0,2 °C z pôvodných klimatických modelov.
Oblaky v atmosfére Zeme. Zdroj: iStock. Autor: isil terzioglu
Čo je príčinou zníženia planetárneho albeda?
Albedo Zeme má od 70. rokov 20. storočia klesajúcu trajektóriu, a to čiastočne z dôvodu zníženia arktického snehu a morského ľadu, čo znamená, že na planéte je menej bielych oblastí, ktoré odrážajú slnečné svetlo späť do vesmíru. Od roku 2016 sa redukcia albeda zhoršila aj úbytkom morského ľadu v Antarktíde. Ale ako vysvetľuje Dr. Goessling, je toho viac.
„Pokles povrchového albeda v polárnych oblastiach predstavuje len približne 15 percent najnovšieho poklesu planetárneho albeda,“ hovorí. Albedo kleslo i mimo polárnych oblastí. Keď vedci vypočítali účinky zníženého albeda pomocou zložitých klimatických modelov, zistili, že bez zníženého albeda by bola priemerná teplota v minulom roku približne o 0,23 °C nižšia.
Čo teda spôsobuje tento významný vplyv na planetárne albedo? Výskumný tím AWI identifikoval jednu príčinu – pokles oblačnosti v nízkych nadmorských výškach v severných stredných zemepisných šírkach a trópoch.
Mračná nad oceánom. Zdroj: iStock. Autor: eugenesergeev
Čistá obloha nad Atlantikom
Nad Atlantickým oceánom je výrazný pokles oblačnosti v nižších nadmorských výškach. Atlantik vyniká ako jeden z regiónov, kde boli v roku 2023 zaznamenané najnezvyčajnejšie teplotné rekordy. Práve tu miznú určité mraky.
„Je nápadné, že východný severný Atlantik, ktorý je jedným z hlavných hnacích motorov najnovšieho skoku v globálnej priemernej teplote, sa vyznačoval výrazným poklesom oblačnosti v nízkych nadmorských výškach nielen v roku 2023, ale rovnako aj za posledných desať rokov ako takmer celý Atlantik,“ hovorí Dr. Goessling.
Údaje NASA/ECMWF, ktoré skúmali vedci, ukazujú, že oblačnosť v nízkych nadmorských výškach sa znížila, ale oblačnosť v stredných a vo vysokých nadmorských výškach klesla len mierne.
„Keď je nízkych oblakov menej, strácame chladiaci účinok, veci sa otepľujú,“ vysvetľuje Dr. Goessling.
Prečo je na oblohe menej nízkych mrakov?
Pokles oblakov v nízkych nadmorských výškach je spôsobený tým, že v atmosfére sú nižšie koncentrácie antropogénnych aerosólov, čo môže byť spôsobené nedávnymi prísnejšími predpismi o lodnom palive. Aerosóly zohrávajú dôležitú úlohu pri tvorbe oblakov a prispievajú k albedu odrážaním slnečného svetla.
Prirodzené výkyvy a oceánske spätné väzby by tiež mohli ovplyvniť zmeny v tvorbe oblakov. Napriek tomu Dr. Goessling naznačuje, že samotné globálne otepľovanie znižuje počet nízkych oblačností.
„Ak je veľká časť poklesu albeda skutočne spôsobená spätnou väzbou medzi globálnym otepľovaním a nízkou oblačnosťou, ako naznačujú niektoré klimatické modely, mali by sme v budúcnosti očakávať pomerne intenzívne otepľovanie,“ varuje.
„Mohli by sme vidieť globálne dlhodobé otepľovanie klímy presahujúce 1,5 °C skôr, ako sa doteraz očakávalo. Zostávajúce uhlíkové rozpočty definované v Parížskej dohode by sa museli znížiť a opatrenia na prispôsobenie sa budúcim extrémom počasia by sa stali ešte naliehavejšími.“
Zdroj: Euro news
(LDS)
