Dron alebo družica sú efektívnymi pomocníkmi najmä v ťažko dostupnom teréne či na miestach bez typických ohnísk.
Lykožrút smrekový. Zdroj: iStockphoto.com
Hoci kôrovec, odborne nazývaný lykožrút smrekový, nemá ani centimeter, dokáže napáchať nenapraviteľné škody. Každá pomoc, ktorá dokáže jeho postup spomaliť, je preto vítaná. Vojenské lesy a statky Českej republiky (VLS ČR) testovali monitoring lesa pomocou dronov a družíc už v roku 2023. Tento rok túto metódu nasadili do ostrej prevádzky na Šumave, Mimoni a v Brdoch.
Neexistuje veľa spôsobov, ako odhaliť obávaného škodcu. „Najspoľahlivejšou metódou, na ktorú nesmieme nikdy rezignovať, je ešte stále včasné pozemné vyhľadávanie kôrovcom napadnutých stromov podľa požerkov. Tak to bolo aj bude. Dron alebo družica toto nikdy nenahradia. Je to o poctivej práci človeka v lese,“ opísal najspoľahlivejší spôsob boja so škodcom vedúci oddelenia lesnej výroby VLS ČR Pavel Češka. Pripúšťa však, že moderná metóda má svoje výhody.
Družice aj umelá inteligencia
Družice sú veľkou pomocou predovšetkým v ťažko dostupnom teréne, rozsiahlych rovnako starých porastoch alebo na miestach, kde kôrovec nevytvára typické ohniská. Včasné objavenie napadnutých stromov je tak skôr dielom náhodného nálezu počas monitoringu známych ohnísk. Práve vtedy nastupujú družice. „Tie zachytia zmeny v obsahu chlorofylu v ihličí smrekov. Všetko navyše vyhodnocuje umelá inteligencia. Výsledky tak majú lesníci na stole do 24 hodín od vyfotenia,“ priblížil Ondřej Vybíral. Práve čas a záchyt napadnutia stromu sú kľúčové pri ochrane lesa. Čím skôr sa podarí záchyt, tým menej škôd hmyz napácha.
Situácia v lesoch sa lepší
V tomto roku napríklad v jednej oblasti s rozlohou 2 500 hektárov označila umelá inteligencia 25 stromov s vysokou pravdepodobnosťou napadnutia a ďalších päťdesiat, ktoré boli podozrivé.
Človek je však stále nenahraditeľný, v teréne totiž všetko overuje práve on. Obhliadka nakoniec potvrdila napadnutie v 80 percentách identifikovaných jedincov z 25, ktoré boli označené za kôrovcové.
Aj keď sa hovorí o tom, že kôrovec je na ústupe, vedúci lesnej výroby dvíha varovný prst. „Situácia sa lepší, v týchto vyhláseniach sme však opatrní. Počas štyroch rokov sme sa dostali na štyri percentá kalamitného základu. V tomto boji však stačí, že čokoľvek podceníte, a všetko môže zasa začať gradovať. Chrobák je ťažký nepriateľ v smrekových monokultúrach rovnakého veku,“ vysvetlil Pavel Češka.
Aj z týchto dôvodov Vojenské lesy a statky stavili na prestavbu ohrozených lesných porastov a vytváranie vhodnej druhovej a priestorovej diverzity. Hlavnými prostriedkami sú redukcia stavu srstnatej zveri, maximálne využívanie potenciálu prirodzenej obnovy a v prípade zvyšovania druhovej pestrosti dopĺňanie chýbajúcich druhov formou podsadieb.
Zdroj: TS VLS ČR
(zh)
