Krasové podzemné vody sú veľmi zaujímavou, vzácnou a zároveň veľmi dôležitou súčasťou vodného bohatstva Slovenska. Slúžili ako zdroj pitnej vody už od nepamäti, vodohospodári a hydrogeológovia sa nimi plánovito zaoberajú desiatky rokov.
Pracovníci Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a občianského združenia Envi Slovakia dostali možnosť s podporou Európskej komisie a Ministerstva životného prostredia SR realizovať projekt slúžiaci ochrane jedného konkrétneho zdroja krasových podzemných vôd – krasového prameňa Buzgó, a tým aj celého podzemného hydrologického systému Krásnohorskej jaskyne.
Projekt s názvom „Zavedenie trvalo udržateľného využívania podzemnej vody v podzemnom krasovom systéme Krásnohorskej jaskyne“ je zo série európskych projektov LIFE+ . Jeho cieľom je zníženie rizika environmetálneho znehodnotenia tohto krehkého ekosystému prostredníctvom inovačných a monitorovacích aktivít a spája sa tu aj myšlienka zachovania tohto bohatstva pre ďaľšie generácie. Pre potreby tohto projektu bola vydaná publikácia, a preto sa venuje aj vzácnej lokalite, akou je Krásnohorská jaskyňa v Slovenskom krase.
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra zostavil a vydal túto krátku populárnu publikáciu obsahujúcu základné informácie o spôsobe vzniku krasových zvodnencov a formách krasovej krajiny.
Publikácia zjednodušene znázorňuje cestu podzemnej vody v skrasovatenom horninovom prostredí od momentu jej infiltrácie do podzemia až po jej vynorenie sa v karasových prameňoch a vyvieračkách.
Hoci krasovatejúce vápence a dolomity zaberajú len malú časť územia Slovenska, zabezpečujú viac ako polovicu spotreby pitnej vody. Z toho logicky vyplýva nutnosť správneho prístupu k ochrane krasových podzemných vôd, keďže s veľkou rýchlosťou ich prúdenia súvisí aj ich vysoká zraniteľnosť.
Publikácia bola vydaná v slovenskom aj anglickom jazyku a verejnosť si ju môže prezrieť alebo stiahnuť z webovej stránky projektu KRASCAVE:
http://www.geology.sk/krascave/e107_plugins/download/download.php?action=list&id=14
O projekte
Po roku 1980 bol na území Slovenska a v najväčšej miere na území Slovenského krasu zdokumentovaný pokles prírodných zdrojov podzemných vôd až o 35 % (Kullman & Chalupka 1995). V dôsledku poklesu množstva podzemných vôd, ako aj v dôsledku spoločenských zmien po roku 1989 sa začal postupne meniť ráz krajiny. Najmä trvalý a systematický pokles využívania pasienkov spôsobuje postupné zanikanie trvalých trávnatých porastov a nástup náletových drevín na lúčnych plochách. Výrazným momentom je tiež narúšanie vegetačného krytu pri lesníckej činnosti.
Oblasť, ktorá je predmetom projektu je chránená ako súčasť Národného parku Slovenský kras a v podzemí ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu.
Z hľadiska výskytu podzemných vôd je okolie Krásnohorskej jaskyne, Silická planina, ako i celé územie Slovenského krasu ojedinelým prírodným komplexom, ktorý sa vyznačuje ich extrémnym bohatstvom, pričom sú významné aj z vodohospodárskeho hľadiska. Z tohto dôvodu je časť národného parku a jeho ochranného pásma vyhlásená za chránenú oblasť prirodzenej akumulácie vôd. Prúdenie podzemných vôd v masíve je pomerne zložité, infiltrované vody si najprv zachovajú vertikálny smer, ktorý sa neskôr zmení na horizontálne prúdenie. Zvláštnosťou je sifonálne prúdenie a dôležitým poznatkom je skutočnosť, že zdržanie vôd v skrasovatenom karbonátovom masíve oddoby infiltrácie až po odtok nedosahuje 50 dní. Obeh podzemných vôd možno rozčleniť na plytký a hlbší. Krasové pramene (vyvieračky) plytkého obehu sa nachádzajú na úpätí planín a vyznačujú sa pomerne veľkou rozkolísanosťou výdatnosti.
Na zásobovanie obce Krásnohorskej Dlhej Lúky sa využíva voda z vrtu RHV-4 pri vyvieračke Buzgó. Infiltračná oblasť výveru Buzgó bola už zisťovaná stopovacími skúškami v strednej časti Silickej planiny. V oblasti studne Žedem potvrdila stopovacia skúška jej súvislosť s Krásnohorskou jaskyňou. Rovnaké skúšky sa realizovali v oblasti studní na Rakati, kde rožňavskí jaskyniari ešte v roku 1967 vykonali stopovaciu skúšku s rovnakým pozitívnym výsledkom. Krásnohorská jaskyňa bola objavená v roku 1964 cez vyvieračku Buzgó, znížením jej hladiny. Pri topení snehu a intenzívnych zrážkach voda vyteká aj cez umelo vyrazenú prístupovú chodbu. Jaskyňa je overená v dĺžke 1355 m, pričom kaňonovitá chodba s aktívnym podzemným tokom má dĺžku 520 m. Jaskyňa je ukončená prítokovým sifónom, cez ktorý sa podarilo preniknúť speleopotápačom v roku 1982 do nových priestorov, ktoré končia závalom. V blízkosti tejto veľkej vyvieračky sa nachádzajú dve menšie – Pod kameňolomom a Pod kapličkou, ktoré predstavujú bočné vetvy podzemného toku.
Celé územie Silickej planiny je súčasťou Chránenej vodohospodárskej oblasti Slovenský kras. Využívané vodné zdroje majú vyhlásené ochranné pásma vodných zdrojov I. a II. stupňa. Na kvalitu vody mala v minulosti vplyv najmä intenzita poľnohospodárskej výroby. Táto je dnes (najmä chov dobytka a oviec) oveľa nižšia ako v druhej polovici minulého storočia. Vyhlásenie územia za národný park, ekologické hospodárenie podľa agroenvironmentálnych schém už neumožňujú používať škodlivé pesticídy a herbicídy. Stále však pretrváva narúšanie vegetačného krytu lesníckou činnosťou vo východnej časti Silickej planiny, čo ohrozuje kvalitu podzemnej vody.
Na zabezpečenie trvaloudžateľného využívania tohto územia miestnymi obyvateľmi je potrebné vykonať preventívne opatrenia, ktoré predstavujú cielenú ochranu zameranú na najsenzitívnejšie miesta krasového systému.
V oblasti jaskyne (s unikátnou sintrovou výzdobou) sa nachádza jediný v súčasnosti využívaný zdroj pitnej vody, zásobujúci obyvateľstvo v bezprostrednom okolí. V súčasnosti sa zdroj vody, ktorý je predmetom projektu využíva neriadene, pre potreby obyvateľstva žijúceho v dedine Krásnohorská Dlhá Lúka. Tento spôsob využitia zdroja ohrozuje jeho ďalšiu existenciu, kvalitu aj kvantitu vody a narúša prirodzený unikátny proces tvorby sintrovej výzdoby. V rámci roka dôjde viackrát k turbiditnému znečiteniu vody vo vodnom zdroji a vtedy je voda pre pitné účely nepoužiteľná.
Ďalšie využívanie tohto zdroja pitnej vody súčasným spôsobom ohrozuje nielen kvantitu a kvalitu tohto zdroja vody pre miestnych obyvateľov ale predstavuje aj narušenie tvorby sintrovej výzdoby.
Pre zachovanie zdroja pitnej vody a zároveň pre zachovanie sintrovej výzdoby a zachovanie jej trvalej schopnosti ďalšej tvorby je potrebné navrhnúť a implementovať viaceré opatrenia, ktoré sú navrhované v tomto projekte.
Spracovala a uverejnila: Mária Izakovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
Ministerstvo životného prostredia
