Rod Trichoderma patrí medzi vláknité huby. Má pomerne široké využitie – od poľnohospodárstva a biotechnológií až po medicínu. Primárne sa používajú druhy tohto rodu v poľnohospodárstve pri ochrane rastlín. Odborne sa tomu hovorí, že sú využívané ako biofungicídy pre ich schopnosť rásť na minimálnych substrátoch, kolonizovať korene rastlín a tvoriť veľké množstvo asexuálnych reprodukčných spór, teda konídií.
V priemysle sa tieto huby využívajú ako zdroj niektorých priemyselne dôležitých enzýmov vrátane tých, ktoré sa používajú pri výrobe biopalív. Využitie majú aj v medicíne, pre ktorú produkujú dôležité proteíny.
Pri vývoji nových biofungicídov je dôležité získanie veľkého množstva konídií. V projekte s názvom Vplyv environmentálnych faktorov na fyziológiu a vývoj Trichoderma spp. autorky Noémi Molnárová a Svetlana Kryštofová (Slovenská technická univerzita v Bratislave, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, Ústav biochémie a mikrobiológie, Bratislava) sledovali vplyv niektorých environmentálnych faktorov ako zdroj dusíka, svetlo, teplota, pH a ich kombinácií na rast a tvorbu konídií, ako aj úlohu GABA skratu.
Noémi Molnárová vysvetľuje, o čo ide: „Vzhľadom k tomu, že sa táto huba nachádza v pôde, ktorá sa môže líšiť v dostupnosti nutrientov, zaujímal nás najmä vplyv rôznych zdrojov dusíka na biológiu T. atroviride (rast a asexuálne rozmnožovanie), ako aj na metabolizmus GABA. Ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvňovať vývoj T. atroviride v pôde, sú pH, prítomnosť/absencia svetla. GABA ako neproteínová aminokyselina je prítomná vo všetkých organizmoch, od baktérií až po človeka, kde funguje ako inhibičný neurotransmiter. Na rozdiel od človeka, funkcia GABA v mikroorganizmoch je stále málo preskúmaná.“
Ich cieľom, ako aj iných výskumných skupín, ktoré študujú interakcie mikroorganizmov a rastlín, je identifikácia jednoduchých molekúl, ktoré by mohli fungovať ako komunikačný prostriedok. „Predpokladá sa, že jedným z takýchto komunikačných prostriedkov by mohla byť GABA. V našej práci sme študovali funkciu vnútrobunkovej, ako aj mimobunkovej GABA v mikroskopickej vláknitej hube (´pleseň´) Trichoderma atroviride. K získaniu komplexného pohľadu na úlohu GABA sme použili kmene, ktoré neboli schopné syntetizovať túto molekulu. Táto práca prispieva k objasneniu úlohy GABA v medzidruhovej komunikácii, a to najmä z toho hľadiska, že Trichoderma spp. sa používa v praxi ako biofungicíd pri ochrane rastlín.“
Použitie biologických ochranných prostriedkov, ako je Trichoderma spp., znižuje potrebu použitia chemických pesticídov, a tým aj environmentálnu záťaž, dodáva ešte Noémi Molnárová.
So svojou prácou sa autorky zapojili do XI. ročníka Interaktívnej Konferencie Mladých Vedcov 2019 Preveda.
*********************************************
Občianske združenie Preveda už roky organizuje konferenciu pre mladých výskumných pracovníkov zameranú na vybrané obory chemických a prírodných vied ako biochémia a molekulová biológia; biotechnológia a potravinárska technológia; analytická chémia; organická, bioorganická, farmaceutická chémia, farmakológia a toxikológia; environmentalistika a tiež biomedicínska fyzika, matematické modelovanie, bioštatistika, biometria.
Poskytuje tak možnosť jednoduchým spôsobom prezentovať prácu mladých vedcov, prináša interaktívnu diskusiu na odborné témy a dáva príležitosť získať plnohodnotnú publikáciu príspevkov v recenzovanom zborníku konferencie. „Veríme, že sa nám s vašou pomocou podarí týmto projektom naštartovať cyklus konferencií, ktorých obsah a vysoká výpovedná úroveň napomôžu k udržaniu vzdelanostnej úrovne, ako i k zefektívneniu štúdia mladej vedeckej obce,“ uvádzajú organizátori.
Informácie poskytla: Noémi Molnárová
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /werner22brigitte/
Uverejnila: VČ