Pre veľkopokus vypracovali matematický model prúdenia vody. V prípade realizácie by išlo o jedinečný pokus, ktorý sa v takomto rozmere ešte nerobil.
Klátovské rameno a mapa hĺbok pri prietoku Q = 1,0 m3.s-1, aktuálny terén. Zdroj: Vodohospodársko-environmentálna štúdia Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno na území SKUEV0075 a Slovenský vodohospodársky podnik
Zlepšenie prietoku vody v Klátovskom ramene a celkového stavu mokradí v národnej prírodnej rezervácii (NPR) Klátovské rameno bolo cieľom projektu, na ktorom spolupracoval tím z Katedry hydrotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave pod vedením profesora Andreja Šoltésza.
Klátovské rameno je veľmi čisté
Klátovské rameno je prítokom Malého Dunaja a ide o turisticky atraktívnu oblasť. V minulosti bolo napájané vodou z Malého Dunaja, ale po povodniach začiatkom 20. storočia bolo od Malého Dunaja odrezané hrádzou. Odvtedy je zdrojom vody v jeho hornej časti len priesak z podzemnej vody, nižšiu časť zásobuje hlavne odvodňovací kanál Gabčíkovo-Topoľníky.
Vďaka priesakom z podzemných vôd je voda v ramene veľmi čistá, avšak jej množstvo na zásobovanie nestačí, preto je jeho horná časť po dĺžke 700 metrov úplne suchá a ďalších 10 kilometrov toku sa striedajú suché časti s bezodtokovými jazerami.
Prof. A. Šoltész a Ing. J. Mydla pri odbere vzoriek. Zdroj: Vodohospodársko-environmentálna štúdia Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno na území SKUEV0075 a Slovenský vodohospodársky podnik
Ako dostať vodu tam, kde chýba
Na spôsobe, ako dostať do ramena viac vody a vyčistiť ho od sedimentov bez bagrovania, pracovali v riešiteľskom tíme spolu s prof. Andrejom Šoltészom aj doc. Dana Baroková, doc. Martin Orfánus a Ing. Jakub Mydla.
„Zámerom je dotovať Klátovské rameno vodou z Malého Dunaja. Dotácia by sa nerealizovala priamym napúšťaním, ale nepriamo, a to tak, že horný vyschnutý úsek by sa využil na filtráciu vody z Malého Dunaja do ramena,“ vysvetľuje profesor Šoltész. Filtrácia je potrebná z dôvodu nižšej kvality malodunajskej vody oproti vode v Klátovskom ramene.
Oblasť vsakujúceho veľkopokusu. Zdroj: Vodohospodársko-environmentálna štúdia Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno na území SKUEV0075 a Slovenský vodohospodársky podnik
Plánovaný unikátny veľkopokus
Hydrotechnici vykonali bodové vsakujúce pokusy na meranie infiltračnej schopnosti skúmaného územia. „Aby sme sa pri filtrácii vyhli riziku rozliatia vody mimo Klátovského ramena, navrhli sme doplniť bodové merania vsakujúcim veľkopokusom, ktorého úlohou by bolo určenie presného smeru prúdenia podzemných vôd a kvantifikácia výverových množstiev,“ dodáva profesor Šoltész.
Pre veľkopokus vypracovali matematický model prúdenia vody. V prípade realizácie by išlo o jedinečný pokus, ktorý sa v takomto rozmere ešte nerobil. V lokalite by bol inštalovaný systém pozorovacích sond na sledovanie hladín podzemnej vody aj na meranie prietoku na overenie, či dotovaná voda prúdi požadovaným smerom.
Na spoznanie súčasného stavu vykonali hydrotechnici meranie výšky hladiny a prietokov po celej dĺžke Klátovského ramena. Taktiež vypracovali matematický model prúdenia povrchovej vody. Súčasný stav, ktorý je charakteristický minimálnymi či dokonca nulovými prietokmi, v hornej časti podporuje sedimentačné procesy, pričom uvedený fakt preukázal i matematický model. Následne vytvorili modelový scenár zlepšenia prietoku o 1, 2 a 3 m3.s-1. Ako najúčinnejší sa ukázal variant so zlepšením o 3 m3.s-1, ktorý by aj do hornej časti ramena priviedol tečúcu vodu, ktorá by už odnášala i sedimenty. Na zlepšenie prúdenia vody je tiež nevyhnutné umožniť priepustnosť presypov vybudovaných cez rameno. V rámci modelovania vypracovali tiež možný scenár zlepšenia prietoku v súčasnosti suchého bočného ramena Soliari.
Vybudovaný pilotný ostrov. Zdroj: Vodohospodársko-environmentálna štúdia Zlepšenie stavu mokrade NPR Klátovské rameno na území SKUEV0075 a Slovenský vodohospodársky podnik
Umelý ostrov zlepšil prúdenie v ramene aj čistotu koryta
Súčasťou riešenia, ako zrýchliť prúdenie vody v ramene, je návrh vybudovania sústavy ostrovov. Zrýchlením prúdenia vody by sa zvýšila aj miera odnosu sedimentov z koryta a vyčistenie dna. „Najlepším dôkazom je vybudovaný pilotný ostrov a pilotná štrková lavica v obci Trhová Hradská. Vytvorenie tohto prvého poprúdneho ostrova, ktorého tvar a umiestnenie delia prúdnicu, dalo základ pre riadené erozívne procesy na dne, čo je jeho hlavným prínosom,” uvádza profesor Šoltész. Tzv. prúdivé biotopy by mali v revitalizovanej lokalite vytvoriť trvalé útočisko pre prežívanie prúdomilných organizmov.
Pozrite si
Budúcnosť projektu
Navrhnuté revitalizačné opatrenia majú vysoký potenciál zlepšiť ekologický stav vodného režimu a priblížiť sa podmienkam, aké boli v Klátovskom ramene pred jeho prehradením a odrezaním od Malého Dunaja.
„Čas ukáže, kedy dôjde k realizácii dotácie vodou z Malého Dunaja a akým množstvom sa bude rameno dotovať, ale som presvedčený, že pomôže akékoľvek množstvo vody so súčasným „sprietočnením” existujúcich presypov, ktoré tvoria najväčšiu prekážku prúdeniu vody,“ uzatvára profesor Šoltész. V nasledujúcich mesiacoch čaká riešiteľov projektu spolu so zástupcami spoluriešiteľských inštitúcií séria stretnutí s cieľom získať finančnú podporu na pokračovanie realizácie navrhnutých opatrení.
Autorkou článku je Tatiana Zaťková.
Zdroj: SvF STU
(JM)
