Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Tipy na letnú dovolenku v čase koronavírusu: Objavte krásu našich najvyšších hôr

Martina Pitlová

Gerlachovský štít. Zdroj: iStock

So zahraničnými letnými dovolenkami to tento rok zatiaľ nevyzerá veľmi ružovo. Ak plánujete stráviť dovolenku na Slovensku, vyskúšajte výlety na naše najvyššie pohoria. Za počasie neručíme, no sociálny dištanc pravdepodobne dodržíte bez problémov.

Začneme zhurta. Kto by netúžil zavítať na náš najvyšší vrch Gerlachovský štít? Jeho zdolanie je nezabudnuteľným zážitkom, je však možné len v sprievode horského vodcu. Za pokus stojí aj najvyšší vrchol pohoria Nízke Tatry Ďumbier, ktorý najmä v zime obľubujú horolezci. Veľkolepý bude tiež výhľad z najvyššieho vrchu Oravských Beskýd Babej hory. Ten si svojho času vychutnávali aj osobnosti pápež Ján Pavol II. (Karol Wojtyla) či spisovateľ Pavol Országh Hviezdoslav.

Správa vo fľaši

Gerlachovský štít je pre svoju veľkolepú horskú scenériu, výšku a dostupnosť jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Náš najvyšší slovenský štít meria 2655 metrov a nachádza sa vo Vysokých Tatrách. Názov štítu vznikol odvodením od obce Gerlachov, nad ktorou sa týči.

Jeho výškové prvenstvo preukázal v rokoch 1837 a 1838 barometrickými meraniami Ľudovít Greiner, riaditeľ lesov koburgovského veľkostatku v Jelšave. Do tej doby bol za najvyšší vrch považovaný Lomnický štít, Kriváň a Ľadový štít, Gerlach figuroval až na štvrtom mieste.

Prvý výstup na vrchol, ktorý je spoľahlivo potvrdený, vykonali vojenskí topografi z Viedne. Na štíte zanechali správu vo fľaši, ktorú o šesť rokov neskôr objavil Dr. Dionýz Dezsö. Tento prírodovedec, ktorý sa v Tatrách zameriaval na skúmanie vysokohorských plies, správu z fľaše zverejnil v tlači.

Zdolanie Gerlachovského štítu je nezabudnuteľným zážitkom najmä kvôli úchvatným panorámam. Turisti svoj výstup začínajú zväčša pri horskom hoteli Sliezsky dom a pokračujú cez Velickú próbu. Ďalšou možnosťou sú výstupy Martinovou cestou alebo Batizovskou a Tatarkovou próbou. Výstup na Gerlachovský štít, ktorý nie je technicky náročný, ale skrýva mnoho nástrah, je možné absolvovať len v sprievode horského vodcu. Hrozbou môžu byť náhle zmeny počasia, kedy mnoho turistov pre nedostatočnú viditeľnosť zablúdi v neprehľadnom masíve.

Horský vodca vedie skupinu cez Velickú Probu pri výstupe na Gerlachovský štít. Zdroj: iStock

Horský vodca vedie skupinu cez Velickú próbu pri výstupe na Gerlachovský štít. Zdroj: iStock

 

Slovenský Ben Nevis

Ďumbier je najvyšším vrcholom pohoria Nízke Tatry s výškou 2046 metrov. Je situovaný na hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou a Králičkou. Na severe pôsobí ako mohutný vysokohorský masív, južné miernejšie svahy sú pokryté poľami žulových balvanov, ktoré sa tešia obľube u horolezcov. V severných kotloch sa objavujú svište vrchovské a kamzíky vrchovské tatranské.

Vrchol Ďumbiera ponúka veľmi dobrý panoramatický výhľad na takmer všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Z dôvodu jednoduchej dostupnosti a technickej nenáročnosti je medzi turistami veľmi populárny.

V ďumbierskych svahoch sa v minulosti intenzívne ťažili železné rudy, zlato a antimonit. Počas 2. svetovej vojny sa v sedle medzi Ďumbierom a Králičkou odohrávali ústupové boje medzi partizánmi a Nemcami. Pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkymi Tatrami, ktorý absolvovali partizáni v zime roku 1944, stelesňuje pomník padlým partizánom pri Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom.

V severných žulových stenách a žľaboch sa v zime vytvárajú ľady, ktoré sú medzi lezcami veľmi vyhľadávané. Z dôvodu zimného lezenia, na ktoré sa vzťahuje výnimka udelená správou národného parku, je tento kopec nazývaný aj slovenský Ben Nevis. Zimné podmienky sú totiž veľmi podobné podmienkam stien najvyššieho vrchu v Škótsku. Najobľúbenejšími výstupmi v severnej stene Ďumbiera sú Modrý ľad či Baníkov pilier.

Vľavo hrebeň Nízkych Tatier, vzadu Ďumbier. Vpravo: Pohľad z prístrešku na oravskej Babej hore. Zdroj: iStock

Vľavo: Hrebeň Nízkych Tatier, vzadu Ďumbier. Vpravo: Pohľad z prístrešku na oravskej Babej hore. Zdroj: iStock

Hora s bohatou zásobou vody

Vrch Babia hora sa nachádza na Orave na slovensko-poľských hraniciach a je najvyšším vrcholom Oravských Beskýd. Patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a z jeho poľskej strany do Babiogórskeho Parku Narodowego (slov. Národný park Babia hora). Babia hora je najsevernejším vyhliadkovým bodom Slovenska s výškou 1725 metrov a jednou z najstarších prírodných rezervácie.

Z geologického hľadiska Babiu horu tvorí odolný pieskovec a karpatský flyš. Úpätie je bohaté na močiare a rašeliniská, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. V stredných polohách sa rozlieha pôvodný hustý prales, ktorý postupne smerom hore vytláčajú horské lúky a kosodrevina. Vrchol je tvorený neobyčajným skalným rumoviskom.

Okrem močiarov je na Babej hore veľké množstvo prameňov, na poľskej strane sa nachádzajú aj početné malé plesá. Umiestnenie Babej hory na severnom okraji karpatského oblúka spôsobuje, že zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu, preto je tu väčšinou chladné a vlhké podnebie s častými zrážkami a hmlami. Dôsledkom tohto počasia sú bohaté zásobárne vody udržiavané v odolnom podloží hory.

Východiskom túr na Babiu horu je väčšinou chata Slaná voda pri Oravskej Polhore. Pár kilometrov od chaty sa nachádza Hviezdoslavova horáreň pomenovaná na počesť P. O. Hviezdoslava, ktorý v tomto kraji čerpal námety pre svoje dielo Hájnikova žena. V horárni je umiestnená expozícia spojená s jeho tvorbou.

Spomínané miesto je navyše spojené aj s ďalším významným spisovateľom Milom Urbanom. Začiatkom 20. storočia sa stalo jeho rodiskom aj inšpiráciou, a preto mu je v areáli horárne taktiež venovaná expozícia. Túry na Babiu horu obľuboval aj zanietený turista a lyžiar Karol Wojtyla (neskorší pápež Ján Pavol II.), ktorému je na vrchole venovaná pamätná tabuľa.

Martina Pitlová, CVTI SR

Zdroje:
Wikipedia
www.planetslovakia.sk
www.kamnavylet.sk
www.hiking.sk

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky