Hlucháň hôrny (Tetrao urogallus) medzi čučoriedkami vo svojom prirodzenom biotope. Zdroj: iStockphoto.com
Európska komisia žaluje Slovensko za neprijatie primeraných opatrení na záchranu hlucháňa hôrneho. Od nášho vstupu do EÚ sa jeho populácia znížila o 49,4 percent.
Minister životného prostredia Ján Budaj toto rozhodnutie rešpektuje, má však v pláne rokovať so zástupcami európskych inštitúcií, aby objasnil najnovšie legislatívne zmeny v ochrane prírody na Slovensku.
„Presadzujeme rýchlejší pokrok v ochrane prírody, razantnejšie rozhodovanie kompetentných orgánov a väčšiu podporu nielen širokej verejnosti, ale aj konštruktívny prístup odborníkov, vlády a v prípade legislatívnych zmien aj parlamentu,“ zdôraznil minister. Zároveň očakáva razantnejšie konanie zo strany kompetentných orgánov, najmä Štátnej ochrany prírody SR a okresných úradov v tom, aby hlucháň hôrny, ikonický druh slovenských lesov, nadobro nevyhynul.
Prisľúbili sme ochranu, sľub sme však nedodržali
Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa populácia hlucháňa hôrneho v rámci 12 dotknutých osobitných chránených území znížila o 49,4 percent. Komisia sa preto rozhodla podať na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku.
Dôvodom na začatie konania je to, že Slovensko správne netransponovalo článok 6 ods. 3 smernice o biotopoch (92/43/EHS), nevykonalo článok 6 ods. 2 smernice o biotopoch a článok 4 ods. 1 smernice o vtákoch (2009/147/ES), pokiaľ ide o veľkého lesného vtáka, teda hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) a jeho biotop.
V zdôvodnení sa tiež uvádza, že v slovenských lesoch prebieha intenzívna ťažba dreva bez toho, aby sa posudzovali jej vplyvy na biotopy, pričom práve zánik vhodných biotopov je jedným z hlavných dôvodov výrazného poklesu populácie hlucháňa hôrneho. Slovensko síce prijalo plán záchrany tohto vzácneho vtáka, no ťažba dreva v lesoch pokračovala aj naďalej. Hlucháňovi hôrnemu sa pritom najviac darí v rozsiahlych bezzásahových oblastiach so značným podielom odumretých stromov v rôznom štádiu.
Slovensko podľa komisie nepodniklo náležité kroky na to, aby predišlo poškodeniu biotopu hlucháňa hôrneho a významnému narušeniu populácie tohto živočíšneho druhu. Navyše podľa smernice o chránených druhoch vtákov sme stále neprijali potrebné opatrenia pre 7 z 12 osobitne chránených území klasifikovaných v prípade hlucháňa hôrneho.
Rozhodnutie nadväzuje na odôvodnené stanovisko zaslané slovenským orgánom v januári 2019. Európsku komisiu znepokojuje, že ani po zmenách slovenských právnych predpisov v oblasti ochrany prírody a lesného hospodárstva smernica o biotopoch stále nie je transponovaná správne a na Slovensku doteraz existuje riziko ďalšieho poklesu populácie hlucháňa hôrneho.
Program záchrany hlucháňa hôrneho na Slovensku
Základným predpokladom úspešnej ochrany hlucháňov je dostatočne veľká rozloha vhodných a vzájomne prepojených biotopov. Vzhľadom na kritický stav a vývoj populácie hlucháňa je prioritou zastavenie poklesu a straty existujúcich vhodných biotopov.
Štátna ochrana prírody SR v Banskej Bystrici v apríli 2018 zverejnila Program záchrany hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus Linnaeus, 1758) na roky 2018 – 2022. V 74-stranovom programe záchrany hlucháňa hôrneho sa okrem iného uvádza, že ťažisko výskytu hlucháňa hôrneho je v Škandinávii, v Pobaltských krajinách (Estónsko, Lotyšsko a Litva), v Bielorusku a Rusku. Od 50. rokov 20. storočia došlo v Európe vplyvom nepriaznivých antropických zmien k zmenšeniu výmery vhodných biotopov, zhoršeniu ich kvality, zníženiu hustoty populácií, vyhynutiu viacerých lokálnych populácií a zmenšeniu areálu druhu (Storch 2000).
Hlucháň hôrny je pre svoje vysoké a špecifické nároky na kvalitu biotopu považovaný za dáždnikový druh horských lesov a práve zachovanie vhodných biotopov je kľúčové pre jeho prežitie.
V roku 2018 na Slovensku bolo okolo 646 – 866 jedincov a takmer vo všetkých šiestich geomorfologických celkoch (Tatry, Nízke Tatry, Veľká Fatra, Veporské vrchy (Fabova hoľa), Spišsko-gemerský kras (Muránska planina), Stolické vrchy) jeho populácia klesala.
Obdobná situácia je aj v okrajových populáciách, t. j. Horná Orava, Volovské vrchy, Malá Fatra, Poľana, Slovenský raj, Levočské vrchy, Strážovské vrchy, Kremnické vrchy, Kysuce, Skorušinské vrchy, Klenovský Vepor a Spišská Magura. Kvôli veľkým priestorovým nárokom je veľmi citlivý na fragmentáciu lesa. Maximálna možná migrácia hlucháňa hôrneho je 10 kilometrov a rozloha vhodných biotopov je aspoň 1400 hektárov.
Rozšírenie bezzásahových území
Čo by hlucháňovi najviac pomohlo? Posilnenie ochrany prírody v národných parkoch. Envirorezort prijal viacero konkrétnych opatrení, ktoré by mali jeho populáciu ochrániť. V roku 2018 pribudlo na Slovensku celkovo 1262 hektárov bezzásahového územia práve pre tento vzácny druh.
Štátna ochrana prírody SR sa od januára 2020 vyjadrila k zhruba 1600 nahláseným náhodným ťažbám v lokalitách s biotopmi hlucháňa hôrneho. Jednoznačne zamietavé stanovisko proti akémukoľvek zásahu dala v 150 prípadoch. Približne v 1000 prípadoch stanovila prísne a špecifické podmienky, a to s ohľadom na reprodukčné a potravinové nároky i nároky na stanovište hlucháňa.
Minister envirorezortu Ján Budaj presadzuje tiež čo najrýchlejšie vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska, ako aj zonáciu Národného parku Muránska planina, nakoľko i v týchto lokalitách má hlucháň hôrny svoj prirodzený biotop.
Marta Bartošovičová
Zdroje:
https://www.minzp.sk/spravy/slovensko-celi-zalobe-tentokrat-za-nedostatocnu-ochranu-hluchana-horneho.html
https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_20_1232
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/356/
http://www.sopsr.sk/files/PZ-hluchana.pdf
https://www.minzp.sk/files/sekcia-ochranyprirodyakrajiny/druhova-ochrana-prirody/zbornik-prispevkov-zo-seminara.pdf