Neďaleko Devínskej Kobyly, lepšie povedané pod jej južným svahom sa rozprestiera dlhá, široká a plytká morská zátoka. Život tu pulzuje v plytkých zátočinách a more je plné rýb, žralokov, veľrýb, tuleňov, drobných morských živočíchov, ulitníkov, rias a morských rastlín. Okolité skalnaté pobrežie obývajú morskí vtáci, sovy, nosorožce, jelene, tapíry, psovité dravce i opice. Nie je to fantázia, ani výmysel, iba sme sa presunuli o približne 13,5 miliónov rokov nazad v čase a navštívili sme Sandberg – jednu z najvýznamnejších geologických lokalít Slovenska, na stenách ktorej sa zastavil čas.
Na západnom kopci nad Devínskou Novou Vsou sa už od dávna ťažil piesok – ako zdroj stavebného materiálu. Bohužiaľ, práve touto ťažbou boli mnohé tunajšie zachované skameneliny nenávratne stratené, alebo zničené. Vrch Sandberg bol od prvohôr až po treťohory súčasťou aj pravekého mora Tethys a podľa toho ako sa menila výška jeho hladiny bol jeho dnom, útesom, i brehom. Preto už na spodnej časti lokality Sandberg môžeme pod mikroskopom pozorovať vo vrstvách nánosov schránky radiolárie – mrežovcov – drobných morských živočíchov z obdobia jury. Vrch Sandberg bol i dlho vynorený, vzhľadom na chýbajúce sedimenty kriedy a paleogénu. Vo vyšších vrstvách kameňolomu sa nachádzajú žlté slienité bridlice a vápence, ktoré sa tu usadzovali v čase obdobia kriedy približne pred 130 – 100 miliónmi rokov. Po hlavnej ceste povedľa rieky Morava sa dá pokračovať doprava na okraj Devínskej Novej Vsi a po ulici Slovinec postupne až k najvyššiemu bodu vrchu Sandberg, respektíve k pieskovému lomu, ktorý uchvacuje svojou jedinečnou a nevšednou „neslovenskou“ atmosférou, ktoré skôr pripomína americký Grand Canyon než Karpaty.
Mäkký pieskovcový materiál, ktorý bol vlastne brehom mora, pokrývajúceho Viedenskú panvu pochádza síce z obdobia 16 – 14 miliónov rokov, ale vzhľadom na prebiehajúce horotvorné pochody sú niektoré vrstvy naklonené v uhle približne 25o. Na tomto mieste – v stenách pieskového lomu a v jeho okolí môžeme nájsť napríklad skameneliny ulitníkov Lithodomus, hubiek Cliona, spoločenstiev ustríc Ostrea digitalina, vápnitých rias litotamnií a množstvo ďalších aj väčších ulitníkov. Z prítomnosti, alebo neprítomnosti ježoviek a rias sa dá odhadnúť, v ktorom období malo more slanosť okolo 3,5 %, čo sa označuje ako normálna slanosť a hĺbku okolo 50 – 60 metrov, v ktorej ešte riasy rastú. Nachádzali sa tu v hojnom počte aj žraloky, čo je zreteľné podľa množstva nájdených žraločích zúbkov, ktoré sa tu bežne vyskytujú a nie je ťažké ich nájsť v piesku.
Na Sandbergu i okolitých lokalitách prebiehalo množstvo archeologických a geologických výskumných prác, a celkovo sa tu našlo a zaznamenalo viac ako 300 druhov skamenených živočíchov a rastlín, od ježoviek, rýb, krabov, hlavonožcov, až po treťohorné veľryby, tulene, mastodonty, srstnaté nosorožce, medvede, jelene, psovité šelmy a opice. Medzi najvýznamnejší nález, ktorý sa podarilo nájsť rakúskym vedcom, patrí zub Dryopitéka, predchodca dnešných primátov, z ktorého sa postupne mohol vyvinúť aj dnešný človek.
Táto lokalita je zaujímavá aj z botanického hľadiska – rastie tu smldník piesočný (Peucedanum arenaricum), kurička sivastá (Minuartia glaucina), gypsomilka metlinatá (Gypsophila paniculata) a mnohé ďalšie vzácne teplomilné druhy. Sandberg má z geologického i archeologického hľadiska taký veľký význam, že sa názvom „devín“ označuje stratigrafický typ podstupňa badenu v období stredného miocénu. Sandberg je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla so 4. stupňom ochrany prírody a zber skamenelín je prísne zakázaný.
V prípade, že budete mať záujem podeliť sa s našimi čitateľmi o Vaše zážitky zo Sandbergu, pokojne nám v priebehu letných prázdnin napíšte do redakcie (kontakt)
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: www.devinskakobyla.sk
Uverejnila: ZVČ