Naše lesy v posledných rokoch významne trápia najmä vietor a podkôrny hmyz. Šírenie škodcov je dokonca také intenzívne, aké tu nebolo za posledných 55 rokov. Práve v tomto časovom období sa udiali významné vetrové kalamity, a to najmä v rokoch 1964, 2004 a 2014. Zatiaľ čo po vetrovej kalamite z r. 1964, kalamita podkôrneho hmyzu vďaka dôslednému zásahu lesníkov nenastala, po rokoch 2004 a 2014 bola extrémne silná. Rok 2015 bol v celej strednej Európe veľmi suchý, čo spôsobilo extrémne rozmnoženie lykožrúta smrekového. Od začiatku roka 2016 tak kvôli tomu nastal prudký nárast kalamitnej hmoty v smrečinách.
Ako uvádza Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, v súčasnosti sa lesy Slovenska, najmä v regiónoch s vyšším zastúpením smreka, nachádzajú v mimoriadnom kalamitnom stave. „Jednou z hlavných príčin hynutia smrečín je kalamitné premnoženie podkôrnych druhov hmyzu. Ide predovšetkým o lykožrúta smrekového, lykožrúta lesklého, lykožrúta smrečinového a v niektorých lokalitách aj lykožrúta severského. Rýchlosť šírenia sa populácií podkôrneho hmyzu do nových lokalít je podstatne väčšia ako rýchlosť vyhľadávania a spracovávania napadnutých stromov lesníckou prevádzkou.“
K hlavným metódam obrany proti podkôrnym druhom hmyzu podľa lesníkov patrí dôsledná chemická alebo mechanická asanácia naletených stromov (tzv. chrobačiarov). Tvrdia ďalej, že aby mohla byť kôra dôsledne asanovaná, je nevyhnutné takýto strom spíliť. Kôra sa v zmysle stanovených noriem môže asanovať aj mechanicky (odkôrnenie a spálenie kôry, drážkovanie kôry, atď.) alebo chemicky.
Zaujímavosťou je, že lesníci využívajú v boji proti tým škodcom aj tzv. podkôrnikových pozorovateľov. Dôležité pre nich je zamestnať ich v dostatočnom počte. Lesnícka ochranárska služba tvrdí, že ich úlohou je vyhľadávať v poraste aktívne chrobačiare a starostlivosť o feromónové lapače resp. lapáky. „Indikátormi aktívneho chrobačiara sú hnedé drvinky v okolí závrtových otvorov, na päte kmeňa alebo zachytené za šupinkami kôry, farebné zmeny ihličia a jeho nadmerné opadávanie, ronenie živice v mieste závrtu (najskôr sa ukazuje v mieste nástupu koruny, kam najčastejšie začína nalietavať lykožrút smrekový), opadávanie kôry.“
Práve feromónové lapače sú tiež významných nástrojom na ochranu lesného porastu. Platí pri nich zásada, že bezpečnostná vzdialenosť od najbližšieho zdravého smreka, staršieho ako 60 rokov, nemá klesnúť pod 10 m a nemala by prekročiť 25 m. „Pri menšej vzdialenosti rastie riziko napadnutia najbližších stromov, ktoré je vyššie najmä pri nižšej vitalite stromov (napr. v dôsledku zrážkového deficitu), pri väčšej vzdialenosti klesá účinnosť feromónového lapača,“ tvrdia lesníci.
Feromónový lapač nesmie byť podľa nich zakrytý burinou, čo platí pre celú dobu odchytu – pri zakrytí nárazovej plochy výrazne klesá odchyt, chrobák sa porastom burín nebude „predierať“. Minimálna vzdialenosť medzi jednotlivými lapačmi sa odporúča 20 m; pri kalamitnom stave v rozsiahlych ohniskách môžu byť rozostupy i menšie. Lapač musí byť inštalovaný na pevnom, stabilnom stojane, aby nehrozilo jeho vyvrátenie vetrom – v prípade vyvrátenia je v období medzi kontrolami neúčinný.
Feromónové lapače sa pravidelne kontrolujú, a to v intervale 7 – 14 dní. Pri vysokých odchytoch vo vrchole rojenia lesníci odporúčajú intervaly kontroly skrátiť. „Jednak sa zvyšujú odchyty – väčšie množstvá zachytených chrobákov pôsobia odpudivo, jednak sa zníži riziko nefunkčnosti feromónového lapača z dôvodu jeho poruchy alebo poškodenia.“
Ďalším negatívnym trendom našich lesov je v poslednej dobe chradnutie borovíc na Záhorí. Výskyt širokého spektra škodlivých činiteľov, aj nových druhov hmyzu, je prejavom celkového oslabenia vitality borovicových porastov. Odborníci z radov lesníkov sa týmto problém zaoberajú a v nasledujúcich rokoch ho budú riešiť aj cez vedecké projekty.
Informácie a foto poskytol: Mgr. Vladimír Machalík, riaditeľ odboru komunikácie a marketingu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ