Slovenské opálové bane (z historického hľadiska známe pod názvom Dubnícke opálové bane, resp. v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie „Červenicko-dubnícke opálové bane“) predstavujú svetový skvost a národný poklad Slovákov, ktorý stále ukrýva množstvo neprebádaných chodieb, tajomstiev a legendárneho opálu. Obdivuje ich celý svet a dnes sú banské diela vychytenou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou.
Na území Slanských vrchov medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa rozprestierajú slávne Slovenské opálové bane. Slovenské opály sú na svetových trhoch vysoko cenené pre svoje jedinečné vlastnosti. Vynikajú tzv. opalescenciou, čiže dokonalou hrou farieb.
Opálové bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia. Drahý opál, ktorý sa v nich ťažil si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál Oheň trójsky. Najväčší opál menom Harlekýn našli v roku 1775 na dne potoka v obci Červenica. Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Je možné, že sa tu opál ťažil už počas rímskej doby.
Ložisko drahého opálu na Slovensku je výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska, pretože nikde inde nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu. Slovenské opálové bane na drahý opál tvorí viacero banských revírov ako napríklad, Libanka, Čolo, Remety, Šinonka, Dubník. Z geologického hľadiska patrí oblasť výskytu dubnického opálu medzi neovulkanity Slanských vrchov, medzi zlatobanský stratovulkán, s hydrotermálnou genézou pôvodu. Počas povojnových rokov a z dôvodu zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 v lokalite Libanka a v ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových baní pri obci Červenica dnes pripomína zrekonštruovaný vchod štôlne Jozef.
Opál – tajuplný polodrahokam
Drahý opál je charakterizovaný ako hydrogel s kolísavým obsahom vody. Jeho chemický vzorec je SiO2 x nH2O.
Opál vzniká priamo z nízkotermálnych roztokov vyzrážaním gélovitej kremičitej substancie. Opalizácia – farbohra drahého opálu vzniká interferenciou svetla na rozhraniach submikroskopických vrstvičiek gélovitých guľôčok opálu. Na našich ložiskách vystupuje spoločne s inými druhmi opálu, ako sú napríklad hyalit, mliečny opál. Ojedinele náteky v dutinách uzatvárajú ihličky antimonitu a drobné kryštáliky markazitu či pyritu.
Slovenský drahý opál sa vyznačuje veľmi sýtou hrou farieb, v ktorej prevláda väčšinou modrá a zelená farba. Drahý opál sa nachádza vo viacerých varietach, kde základná hmota je hyalit – priehľadných opál, alebo mliečny opál. Nie sú vylúčené kombinácie. Na celkový vzhľad drahého opálu vplýva viacero atribútov ako sú základná farba, rozloženie farieb, sýtosť farieb, jas, priehľadnosť…
Hydrofán je opál s obsahom nestabilného množstva vody. Tieto premenlivé obsahy vody spôsobujú praskanie opálov a stratu farbohry.
Najväčší drahý opál spomínaný v úvode, ktorý bol nájdený v Slovenských opálových baniach má rozmery 13 x 7 x 7 cm a hmotnosť 594 g. Najväčšie opálové hniezdo bolo nájdené v r. 1889 v štôlni Viliam a malo okolo 200 kg.Tvoril ho najmä hyalit a mliečny opál. Najväčšiu zbierku slovenských drahých opálov má Maďarské národné múzeum, ktoré uchováva okolo 240 000 ks o celkovej hmotnosti približne 7,6 kg. Bohužiaľ, takmer 167 000 vzoriek slovenských opálov sa zničilo pri požiari v r. 1956.
Prehliadka štôlne
Prešovský kraj bol v minulosti popretkávaný významnými obchodnými cestami. Jednou z nich bola aj Jantárová cesta. Preslávila sa vzácnym drahým opálom ťaženým v Opálových baniach. Medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica sa nachádzajú najväčšie opálové bane sveta. Prístup autom na Slovenské opálové bane je cez Prešov, smer Zlatá Baňa, Červenica s trasou cca 24 km. Z Košíc cez Vajkovce, Čižatice, Kecerovce, Červenica to je cca 36 km. Dĺžka ich podzemných chodieb je cez 30 km, pre verejnosť je prístupný 1,28 km dlhý úsek podzemia štôlne Jozef. Návštevníci majú počas prehliadky možnosť vidieť pravé žily z drahého opálu v materskej hornine, pôvodné banské náradie používané baníkmi v opálových baniach a dozvedia sa o zaujímavé „pikošky“ a fakty z histórie, ktorá je prepojená so Slovenskými opálovými baňami.
 |
 |
Okruh prehliadky má celkovo dĺžku 1 280 m. Vchod a východ sú v rovnakej nadmorskej výške. Pobyt v banských podzemných priestoroch trvá cca 45 – 60 min. Teplota v banských priestoroch počas roka kolíše od +0,5 °C do +6,4 °C.
Prehliadku opálovej bane si môžete objednať na internetovej stránke www.slovakiaopal.sk alebo mailom slovakiaopal@gmail.com, prípadne telefonicky
Vstupné Opálové bane
- 1 – 5 návštevníkov: 1 vstup: 50,00 €
- 6 – 10 návštevníkov: 1 vstup: 90,00 €
- 11 – 15 návštevníkov: 1 vstup: 130,00 €
- 15 – 20 návštevníkov: 1 vstup: 150,00 €
Časy vstupov (redakcie odporúča overiť si na webovej stránke):
Pondelok – Nedeľa: 9.30, 11.00, 12.30, 14.00, 15.30 hod.
Kontakt: Opálové bane Libanka, s.r.o.; http://slovakiaopal.sk/; tel. číslo +421 948 450 321, +421 918 500 741
GPS súradnice – 48° 54′ 14.0226381″ N , 21° 27′ 38.3184242″ E
V prípade, že budete mať záujem podeliť sa s našimi čitateľmi o Vaše zážitky z návštevy opálových baní, pokojne nám v priebehu letných prázdnin napíšte do redakcie (kontakt)
Spracovali: Ing. Bc. Ivan KOPOR, Generálny riaditeľ spoločnosti Opálové bane Libanka
Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroje:
http://www.opalyslovenska.eu/sk/menu-turistika/spoje/,
https://www.facebook.com/slovakiaopal/
Foto: Opálové bane Libanka, s.r.o.