Slovensko už žije na ekologický dlh. Minulý rok obyvatelia Slovenska vyčerpali svoje prírodné zdroje 27. mája. Tento rok už o päť dní skôr. Od 22. mája tak žijeme na ekologický dlh. Znamená to, že pre náš životný štýl potrebujeme ročne skoro tri planéty.
Pripomeňme si pár faktov
- Slovenský „overshoot day“, odkedy začíname žiť „na ekologický dlh“ je 22. máj.
- Našimi najväčšími problémami sú produkcia oxidu uhličitého z fosílnych zdrojov, nevhodné poľnohospodárstvo a odlesňovanie.
- Európska únia žije na ekologický dlh už dva týždne, Rusko či USA už mesiace.
- Celosvetový „overshoot day“ sa očakáva koncom júla.
Zdroj: Správa o EÚ a jej živote na ekologický dlh
„Naše správanie je nezodpovedné voči našim deťom. Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť, a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa*. A hoci tieto témy trápia verejnosť i na Slovensku, politici im stále venujú malú pozornosť. Potvrdil to i prieskum programov politických strán a kandidátov na poslancov Európskeho parlamentu, ktorý realizovalo WWF Slovensko spolu s SOS/BirdLife Slovensko. Ukázal, že environmentálnym témam venujú pozornosť v prebiehajúcej kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu iba dve politické strany,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Alarmujúca správa, keď svet začne žiť na ekologický dlh
Dátum, kedy svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). A každý rok je správa alarmujúcejšia. V roku 1970 pripadol Deň environmentálneho dlhu na 29. december – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august. Vtedy ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré príroda dokáže počas jedného roka obnoviť. Celosvetový Earth Overshoot Day 2019 oznámi Global Footprint Network 5. júna. Aj ten bude pravdepodobne skôr ako pred rokom.
„Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale i nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie – prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne cez 430-tisíc ľudí*. Lídri Európskej únie musia túto situáciu vnímať ako stav pohotovosti a nastaviť pravidlá pre trvalo udržateľnú budúcnosť Európy. Voľby do Európskeho parlamentu sú príležitosťou, kedy môžeme dať našim politickým reprezentantom vedieť, že im dôverujeme, že sa vyberú správnou cestou smerom k o ochrane nás a našej planéty,“ hovorí Ester Asin, riaditeľka WWF European Policy Office v Bruseli, ktorý tento rok vydal i správu o EÚ a jej živote na ekologický dlh.
Zdroj: Správa o EÚ a jej živote na ekologický dlh
Ani obraz v rámci EÚ nie je homogénny. Zobrazujú sa údaje širokého spektra spotrebiteľských modelov rôznych krajín, hoci žiadny z nich nezostal v hraniciach planéty, tvrdí sa v správe EÚ.
Podľa tejto správy obyvatelia Európskej únie síce predstavujú len sedem percent obyvateľov sveta, no vyčerpajú až 20 percent biokapacity planéty. Celá Európska únia tento rok začala žiť na ekologický dlh 10. mája. Ešte horšie je na tom so zodpovedným prístupom k prírodným zdrojom USA, ktoré žijú na ekologický dlh tento rok už od 15. marca či Rusko, ktoréprekročilo túto hranicu už 26. apríla.
Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov sleduje organizácia Global Footprint Network nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín, od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý. Podrobnosti o krajine možno nájsť na http://data.footprintnetwork.org/#/.
Informácie poskytla: Andrea Settey Hajdúchová, Media and PR, WWF Slovakia
Uverejnila a redigovala: MI, NCP VaT pri CVTI SR
———————————————————————-
*Envirostratégia upozorňuje na zhoršovanie vlastností pôdy, ktorú ohrozuje množstvo dusičnanov, v poľnohospodárskej krajine chýbajú úpravy na udržanie vody a rozsiahle monokultúry sa podpisujú na úbytku biodiverzity. Podľa Zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sa ročne u nás vyťaží 9,4 mil. m3 dreva, pričom za posledné dve dekády narástol objem ťažby skoro dvojnásobne.
*Na Slovensku 5600 predčasných úmrtí ročne, podľa poslednej správy Európskej environmentálnej agentúry.
