Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Chceme zvýšiť efektívnosť smetných nádob, a tak znížiť frekvenciu odvozu odpadu

VEDA NA DOSAH

ilustračné foto /odpad/; zdroj: Pixabay.com /Antranias/

Predstavte si modelovú situáciu. Ste obyvateľom bežného sídliska a prišli ste k žltému kontajneru vyhodiť všetok váš PET odpad. Všetko by bolo v poriadku pokiaľ by kontajner na plasty nebol úplne preplnený. Problémom by nebol ani tak harmonogram odvozu odpadu, ten je častokrát veľmi starostlivo vytvorený a presný, ale problémom býva spôsob samotného uloženia odpadu.

Pozrime sa teda na to z iného uhla pohľadu tak ako Ing. Rudolf Husovič z Materiálovo-technologická fakulta so sídlom v Trnave, Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.

„PET fľašu môžeme vložiť do kontajnera v celku, iba tak, alebo ju môžeme pred vložením zlisovať a minimalizovať jej objem. Spôsob lisovania je rôzny, môže to byť ručne, nohou alebo prídavným zariadením, umiestneným štandardne na samotnej smetnej nádobe. Otázka ale znie inak. Keďže vieme, že existuje mnoho spôsobov ako fľašu zlisovať, koľko ľudí tento extra úkon naozaj vykoná? Dokonca ani samotné zlisovanie fľaše nám nezabezpečí, že nabudúce sa nestane podobná ´preplnená´ situácia. Preto je cieľom môjho výskumu, s názvom Optimalizácia procesných nákladov na zber plastového odpadu prostredníctvom automatizačných a regulačných prvkov v zberných nádobách ako súčasť implementácie konceptu Smart City, stanoviť taký spôsob uloženia odpadu, ktorý bude pomyselne nezávislí od prístupu jednotlivca. Z iného pohľadu ide aj o zníženie nákladov na samotný zber tohto druhu odpadu.“

Dopady výskumu môžu byť pozitívne aj v inej ako iba v ekonomickej a praktickej oblasti. Ide aj o environmentálny pohľad na samotnú problematiku, pretože aj naftový zberný voz zanecháva určité množstvo exhalátov. Dokonca aj pre spoločnosti vykonávajúce zber a spracovanie odpadu môže byť táto téma, podľa názoru R. Husoviča, veľmi atraktívna, keďže v tomto variante sa spracovanie odpadu začína už na jeho začiatku a išlo by o pomyselný outsourcing.

Ing. Rudolf Husovič„Ak si rozdelíme pomerne zložito znejúci názov výskumu na drobné tak zistíme, že vystihuje celú jeho podstatu. Optimalizácia procesných nákladov spočíva v analýze nákladov a v procesnej analýze, prostredníctvom analytických modelov a operačnej analýzy následne vieme exaktne určiť optimálne riešenie pre zber odpadu, resp. riešenie, ktoré sa približuje optimálnemu a dá sa aplikovať v praxi. Tu sme teda v teoretickej rovine, preto prostredníctvom regulačných, automatizačných prvkov a senzorike, vieme túto rovinu podporiť a priblížiť sa aj konceptu inteligentného mesta, v ktorom je možné promptne reagovať na zmeny vychádzajúce z ľudskej prirodzenosti,“ zdôrazňuje R. Husovič. Ako poznamenáva, už dnes existuje množstvo „inteligentných“ smetných nádob. Na druhej strane je ich množstvo stále nesledovateľné, a týmto výskumom by bolo možné pokryť práve tento problém. Cieľom nie je vytvárať nové smetné nádoby, ale práve naopak venovať sa tým existujúcim a inovovať ich.

Reálnym prínosom výskumu by malo byť, že zatiaľ čo bežná smetná nádoba na plasty bude preplnená, inovovaná bude naplnená iba z 20 %. „Pevne veríme, že získaný grant bude stačiť na zabezpečenie chodu základného výskumu, ktorého východiskom budú práve konkrétne návrhy pre praktickú časť, resp. pre aplikovaný výskum sú rovnako vyčlenené z tohto grantu menšie prostriedky, ktoré by mali pokryť náklady na demonštračné účely, resp. návrh prototypu. Z tohto vyplýva, že určite smerujeme k jeho praktickej využiteľnosti vo fyzickom svete. Avšak už dnes vieme, že v rámci rozvoja myšlienky, bude potrebná spolupráca s verejným sektorom,“ konštatuje R. Husovič.

*********************************************

Rektor STU Robert Redhammer udeľoval granty mladým vedcom už po 9. raz. Každý z podporených mladých vedcov získal príspevok vo výške tisíc eur. Odovzdávanie grantov sa uskutočnilo v  začiatkom mája 2018. Granty si prevzali mladí vedci zo všetkých fakúlt Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Univerzitný grantový program pre mladých je „školou“ písania úspešných projektov a vyzýva riešiteľov, aby sa postupne uchádzali o národné a medzinárodné granty a nadväzovali kontakty s výskumnými kolektívmi v zahraničí. Na tento grantový program nadväzuje na STU ďalší pre skúsenejších vedcov – Grantový program na podporu excelentných tímov mladých výskumníkov. STU finančne odmeňuje aj najlepšie vedecké publikácie a aj tímy, ktoré sa zapájajú do medzinárodných konzorcií a uchádzajú sa o medzinárodné granty.

 

Odborný garant textu: Ing. Rudolf Husovič, Materiálovo-technologická fakulta so sídlom v Trnave, Slovenská technická univerzita v Bratislave

Spracovala: Andrea Devánová, NCP VaT pri CVTI SR

Ilustračné foto: Pixabay.com /Antranias/

Uverejnila: VČ

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky