Banská Štiavnica a jej blízke okolie predstavuje pre milovníkov geológie a mineralógie doslova „striebornú baňu“. V Chránenej krajinnej oblasti Štiavnických vrchov sa v bezprostrednom i vzdialenejšom okolí mesta nachádza obrovské množstvo starých banských háld, píng, štôlní, šácht a podobne, ktoré sú čiastočne dobre dostupné autom či autobusom, kým iné sú neprístupné pre silné zarastenie vegetáciou, prípadne sa nachádzajú na súkromných pozemkoch, a dokonca sú na nich postavené budovy.
Bohaté náleziská
Z mineralogického hľadiska je Banská Štiavnica lokalitou s najpestrejším minerálnym zložením v Karpatoch. Doteraz bolo v miestnych náleziskách opísaných viac ako 170 druhov minerálov – a to vďaka veľkému množstvu rudných žíl. Kryštály jednotlivých minerálov sú charakteristické nielen svojou veľkosťou, ale najmä farebnou a morfologickou pestrosťou. Farebnou a morfologickou variabilitou vynikajú najmä karbonáty – kalcit a dolomit, kremeň a barit. Z karbonátov tu bol už v polovici 19.storočia opísaný manganokalcit. Neskôr sa však zistilo, že ide len o mangánom obohatenú varietu kalcitu a podľa najnovších údajov väčšina karbonátov označovaných ako manganokalcit neobsahuje takmer vôbec mangán. Kalcit a dolomit tvoria veľmi veľké množstvo farebných a morfologických typov, charakteristické sú stromčekovité, sférické, snopčekovité a iné agregáty. Prakticky v každej dutine sa dá nájsť trošku odlišne vyzerajúci karbonát. Nachádzajú sa tu aj najkrajšie slovenské rodochrozity sýtoružovej farby a makroskopické estetické agregáty tu tvorí aj siderit, ankerit a dolomit. Veľkú pestrosť tu majú barity a typické pre túto lokalitu sú tzv. listovité barity, ktorých kryštály pripomínajú listy. Ich veľkosť dosahuje až 15 cm, sú bielej farby, niekedy s hnedým pigmentom na jednej strane „listov“ a často bývajú pseudomorfované jemnokryštalickým kremeňom. Najkrajšie baritové drúzy v Karpatoch mali aj niekoľko desiatok kg a vydobyté vzorky až z niekoľko metrov veľkých dutín dosahovali veľkosť 60 x 60 cm a sú ozdobou mnohých múzeí a zbierok. Veľmi estetické agregáty tu predstavovali najmä polymetalické minerály – galenit, sfalerit, pyrit a chalkopyrit, z ktorých všetky vytvárali až niekoľko centimetrov veľké kryštály zoskupené do estetických drúz. Historicky veľmi známe boli najmä priehľadné, zelené sfalerity s intenzívnym leskom, vyskytujúce sa najmä v okolí Štiavnických Baní.
Strieborná ruda
Banská Štiavnica je však známa najmä ťažbou strieborných rúd. Nachádzajú sa tu bohaté vzorky strieborných rúd, ktoré majú najmä historickú hodnotu, aj keď svojou kvalitou nedosahujú úrovne viacerých saských, českých, mexických, juhoamerických a ďalších ložísk. Typická paragenéza strieborných rúd je reprezentovaná stephanitom, polybazitom, pyrargyritom, akantitom a striebrom. Z variet kremeňa je vo svetových múzeách a súkromných zbierkach najviac zastúpený ametyst. V Banskej Štiavnici musel byť počas ťažby v určitých častiach ložísk pomerne bežným minerálom, nakoľko vo väčších zbierkach sú desiatky ametystov z tejto lokality. Poslednou historickou mineralogickou osobitosťou je kremeň s dispergovanými veľmi drobnými šupinkami hematitu – cinopel.
Aktuálne informácie o mineralogických expozíciách, múzeách, prístupných štôlňach, šachtách a haldách, nájdete na nasledujúcich odkazoch:
http://www.banskastiavnica.org/aktivity/museums-sk.html
http://www.banskastiavnica.travel/
Spracovala: Barbora Hrvolova, NCP VaT pri CVTI SR podľa www.geology.sk, Mgr. Daniel Ozdín, PhD. Katedra mineralógie a petrológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Foto: Mgr. Daniel Ozdín, PhD.
Uverejnila: ZVČ
Článok o „raji mineralógov“ je súčasťou letných tipov KAM ZA VEDOU… V prípade, že budete mať záujem podeliť sa s našimi čitateľmi o Vaše zážitky z navštívených miest, pokojne nám v priebehu letných prázdnin napíšte do redakcie (kontakt)