Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Zaniknutá kultúra

VEDA NA DOSAH

Niektoré moai zostali pohodené na vonkajších svahoch krátera Rano Raraku, v ktorom boli vytesané. Poukazuje to na pomerne náhly koniec ich kultu. Foto University of California – Santa Barbara

Polemika zástancov prudkého ekosociálneho rozvratu a pomalšie účinkujúcich záporných vplyvov míňa podstatu. Pôsobilo oboje.

Veľkonočný ostrov (v miestnom jazyku Rapa Nui, Veľký Rapa, španielsky Isla de Pascua) leží v Tichom oceáne asi na polceste medzi Tahiti a Čile. Patrí k najizolovanejším trvale osídleným miestam zemegule. Na západe je najbližším takým miestom ostrov Pitcairn, vzdialený 2 075 km, najbližším početnejšie zaľudneným ostrovom Mangareva z Gambierovho súostrovia, vzdialená 2 606 km. Na východe je najbližšie oblasť mesta Concepción v strednom Čile, vzdialená 3 512 km. Izolovanosťou s Rapa Nui súperí iba juhoatlantické súostrovie Tristan da Cunha.

Záhadní kamenní obri

Detail na moai. Samotnú sochu zvyčajne dopĺňal klobúk z mäkšieho červeného tufu a oči z koralu. Foto Valentí RullRapa Nui vyniká predovšetkým kamennými archeologickými pamiatkami. Asi najznámejšie sú moai – obrovské štylizované sochy ľudí. Tesanie a doprava sôch boli náročné a viazali na seba veľké ľudské i materiálne zdroje. Rapanuičania museli mať vážny dôvod na ich stavbu. Na ostrove a v múzeách po celom svete sa ich zachovalo 887. Najviac na alebo pri kamenných plošinách nazývaných ahu, ktorých je pozdĺž celého pobrežia ostrova až 313, z nich 125 nieslo zväčša jedinú moai. Väčšinu ahumoai ostrovania vybudovali, respektíve vytesali v rokoch 1200 až 1500. Medzi ahu s moai vyniká Ahu Tongariki, kde stálo až 15 sôch. Tradične boli moai na ahu otočené do vnútrozemia, kam smerovali ich pohľady. Iba na jedinej ahu s názvom Ahu A Kivi hľadeli sochy na oceán. Izolované moai sú roztrúsené aj vo vnútrozemí. Mnohé zostali tam, kde ich sčasti vytesali z tufu, ale nedokončili – v kráteri vyhasnutej sopky Rano Raraku. Vďaka týmto pamiatkam patrí Rapa Nui od roku 1995 do Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Odkiaľ prišli ostrovania?

Rapa Nui bol osídlený v závere trojtisícročnej kolonizácie Tichomoria predkami Polynézanov. Tí najprv migrovali z južnej Číny cez Tchaj-wan do Melanézie. Polynézia má tvar rovnoramenného trojuholníka, s Havajom, Novým Zélandom a Rapa Nui vo vrcholoch. Rapa Nui (a Nový Zéland) Polynézania osídlili až nakoniec, podľa rádiouhlíkových datovaní, ktoré uverejnila Janet Wilmshurstová z University of Hawaii v Honolulu (USA) s kolegami v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, až okolo či po roku 1200.

Najznámejším symbolom Rapa Nui sú obrovské sochy moai vytesané zo sopečného tufu, často umiestnené na kamenných plošinách ahu, ktoré – len s málo výnimkami – lemujú pobrežie ostrova. Tento pohľad názorne približuje izolovanosť Rapa Nui v Tichom oceáne. Foto Valentí Rull

Jazykové, kultúrne a ďalšie znaky svedčia o tom, že predkami Rapanuičanov neboli Tahiťania či Tuamoťania z najbližších veľkých súostroví, ale ľudia zo vzdialenejších Markéz, ktorí prišli cez Mangarevu. Genetickú prímes od dávnych Juhoameričanov opísal v roku 2012 Erik Thorsby z Oslo University Hospital v Nórsku v časopise Philosophical Transactions of the Royal Society B a podporil tým atraktívne úvahy svojho krajana, vedca a cestovateľa Thora Heyerdahla (1914 – 2002), ktorý tiež skúmal ostrov. Rapanuičania sú ozaj najmä Polynézania. Pribúdajú ale dôkazy skoršej vlny juhoamerických kolonistov na ostrove. V Brazílii sa zas objavili dôkazy prítomnosti Polynézanov, takže určitý kontakt medzi nimi existoval.

 

Autor: Zdeněk Urban, spolupracovník Quarku

Foto: Valentí Rull

Úvodné foto: University of California – Santa Barbara

Uverejnila: VČ

 

Viac o tajomstvách Veľkonočného ostrova, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 8/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky