„Bez nich by zrejme nebola bunka, sexualita a nerodili by sme sa ako originál,“ hovorí evolučný parazitológ Jaroslav Flegr.
Celú biologickú evolúciu sprevádza koevolučný zápas medzi parazitmi a ich hostiteľmi, čiže zápas medzi dvoma na seba viazanými organizmami. Za obeť mu padlo veľa biologických druhov, na druhej strane však viedol k vzniku množstva kľúčových vlastností dnešných organizmov.
13. mája o 19.00 hodine sa bude konať Webinár: Vývoj ľudstva z pohľadu evolučnej parazitológie, v ktorom bude na túto tému rozprávať Prof. RNDr. Jaroslav Flegr, CSc., uznávaný český vedec a vysokoškolský pedagóg, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity.
Jaroslav Flegr sa vo svojom výskume zameriava na biologickú evolúciu, najmä v oblastiach etológie, parazitológie a evolučnej psychológie. Dlhodobo sa zaoberá výskumom parazita Toxoplasma gondii a jeho vplyvom na ľudské správanie.
Život mohol vznikať aj v mláke
Parazity hrajú nenahraditeľnú úlohu nielen v dejinách ľudského druhu, ale i všetkého, čo je na tejto planéte živé. Keď sa hovorí o vzniku života na Zemi, obvykle sa spomína praoceán, no Jaroslav Flegr hovorí, že život pravdepodobnejšie vznikal aj v nejakých menších vodných plochách, možno aj v mlákach.
„Nie je úplne jasné, ako prvé organizmy vyzerali, ale množstvo vedeckých modelov vychádza z toho, že jednotlivé kľúčové komponenty života vytvárali takzvané hypercykly. To sú systémy, v ktorých jedna zložka systému pôsobí na druhú, tá pôsobí na tretiu a tak ďalej. A posledná zložka, napríklad desiata, zase pôsobí na tú prvú. Napríklad gén podmieni vznik enzýmu, ktorý vyrobí napríklad nejakú nukleovú kyselinu a tá zas napomôže vzniku ďalšieho komponentu… Posledný komponent v reťazci však pôsobí na prvý. Ak je to gén, napríklad ho syntetizuje. Je to teda síce uzavretý cyklus, ale nemusí byť uzavretý v nejakej bunke, môže byť aj voľne v roztoku. Prepojenie medzi jeho komponentmi je totiž len funkčné, prakticky si pomáhajú,“ približuje Jaroslav Flegr.
Prof. RNDr. Jaroslav Flegr, CSc., z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Zdroj: archív JF
Parazity nie sú len „zlé“
Takto by to mohlo ideálne fungovať, keby do deja nevstúpil parazitizmus a trochu život nezdramatizoval. Zároveň mu ale pridal aj na kráse. Aj parazity vytvárajú hypercykly, no „pricucnú“ sa na iný hypercyklus, berú mu niektoré komponenty, pričom samé mu nič nedávajú. „To viedlo k tomu, že hypercykly si začali vytvárať membrány, ktorými sa pred parazitmi obalili, aby si látky, ktoré vytvárajú, uchránili pre seba,“ vysvetľuje Jaroslav Flegr.
V tomto zmysle pôsobia parazity negatívne. Vedec však zdôrazňuje, že v organizmoch naštartovali vznik škály rôznych vlastností, napríklad aj sexuality. „Sex s veľkou pravdepodobnosťou, a hlavne udržovaný, mohol slúžiť ako ochrana proti parazitom. Parazity sú totiž rýchle a v koevolučnom zápase by vyhrali. Prispôsobili by sa svojmu hostiteľovi tak, aby ho mohli čo najlepšie využívať. Sex však slúži na to, že zo svojho hostiteľa vyrába akoby pohyblivý terč pre parazita. Ak sa totiž samček a samica spária, výsledkom je celkom iný organizmus. Rodičovské organizmy sa neskopírujú, výsledkom je zakaždým vznik unikátnej kombinácie ich vlastností. Tým pádom nad parazitom, ktorý sa vie rýchlo prispôsobovať, môže vyhrať pomaly sa meniaci hostiteľ. Bez parazitov by zrejme nebola bunka, sexualita a nerodili by sme sa ako originál,“ dodáva Jaroslav Flegr.
Počas webinára s názvom Vývoj ľudstva z pohľadu evolučnej parazitológie Jaroslav Flegr porozpráva napríklad aj o tom, aký vplyv majú parazity na biodiverzitu, akým spôsobom môžu patogény zasiahnuť do našich osudov v budúcnosti alebo o tom, či môže byť parazitom aj náš domáci miláčik. V rámci podujatia budete tiež môcť odborníkovi klásť otázky. Viac sa dozviete po kliknutí na nasledujúci link usporiadateľa podujatia, Inspire Academy. Webinár nájdete aj v našich aktuálnych podujatiach po kliknutí na túto pozvánku, kde si ho viete naplánovať do vášho Google kalendára.
Zdroj: pozvánka Inspire Academy
