Vírusy sú veľmi primitívnou formou „života“, s ktorou sa denne stretávame a ktorú všetci, vrátane zvierat, máme. Nie je však jasné, či ide o pôvodnú formu „života“, alebo vznikla oddelením genetickej informácie skutočne živej bunky. Taktiež nie je jasné, kedy sa to odohralo.
„Ide o jednu z najdôležitejších otázok biológie, pretože vírusy sú ďalším hráčom na ihrisku evolúcie. Navyše vírusy môžu priamo prenášať genetickú informáciu,“ povedal Peter Vršanský, paleontológ zo Slovenskej akadémie vied. Hľadaniu pôvodu vírusov a datovaniu ich prvého výskytu sa intenzívne venuje už roky. Začiatkom augusta mu v prestížnom odbornom časopise Palaeontographica vyšiel článok o jeho najnovších zisteniach.
M. HUCÁKOVÁ: Peter, Ty si spolu so svojím tímom našiel v jantáre starom 98 miliónov rokov šváby, ktoré prejavujú symptómy vírusovej infekcie. Čo vieme o vírusoch vo všeobecnosti? Kedy sa na našej Zemi mohli objaviť?
P. VRŠANSKÝ: Žiaden preukázateľný dôkaz tu doteraz nebol. Jurský Dinosaurus Dysalotosaurus lettowvorbecki má deformáciu kostí, ktorá sa podobá na vírusovú infekciu, ale nie je to presvedčivý dôkaz. Predbežná správa bola publikovaná v prestížnom Current Biology v roku 2011.
M. H.: Predpokladajme, že šváb, ktorého ste pozorovali vďaka zachovanému jantáru, mal vírusovú infekciu. Ako sa u neho prejavovala?
P. VRŠANSKÝ: Nález je veľmi vzácny a spomedzi 60 000 vzoriek hmyzu z Myanmarského jantáru je práve táto jediná, ktorá má prejavy infekcie. Preto bol zrejme vplyv na evolúciu týchto konkrétnych švábov minimálny. Zasiahnutý jedinec pravdepodobne nebol schopný lietať a s veľkou určitosťou zahynul v jantári ešte predtým, ako sa rozmnožil.
M. H.: V čom je tento vírus špecifický? Je vôbec možné ho presnejšie identifikovať na základe toho, čo dnes máme k dispozícií?
P. VRŠANSKÝ: My paleontológovia neopisujeme priamo vírusy, ale iba ich prejavy, symptómy infekcie. A tie sú úplne rovnaké ako u dnešných iflavírusov, deformujú krídla rôzneho hmyzu. Tie najmä spôsobujú masové úhyny včiel, ale včely vtedy v takejto forme ešte neexistovali a vzťahy medzi rastlinami a hmyzom ešte prakticky nefungovali.
M. H.: V tíme máš aj študentku bratislavského gymnázia. Ako sa táto, možno budúca vedkyňa, zapojila do výskumu?
P. VRŠANSKÝ: Som hrdým otcom tejto študentky. Bola to jej prvá úloha, ktorú riešila ako hosťujúci vedec na NIGPAS čínskej akadémie vied a celé sa to udialo priamo počas mesačnej stáže v Nanjingu. Lucia urobila fotodokumentáciu, všetky merania a mikroskopické kresby a aj jednoduchý opis.
M. H.: Výskumný tím pod Tvojím vedením je oveľa širší. Kto sa podieľal na týchto nových zisteniach, ktoré sa vám podarili úspešne opublikovať?
P. VRŠANSKÝ: V tomto prípade ide o medzinárodný tím vedcov. Spolupracovali sme s kolegami z Ruska, Českej Republiky, Nemecka, Veľkej Británie, Malajzie a Číny. V rámci Slovenskej akadémie vied je do tejto práce zapojený aj Ústav vied o Zemi SAV, Ústav zoológie SAV a Biomedicínske centrum SAV.
M. H.: Aké sú tvoje výskumné plány do budúcna?
P. VRŠANSKÝ: To je samozrejme tajomstvom. Ale rád by som konsolidoval svoj tím, ktorý tvrdo pracuje, aby poznatky evolúcie pretavil do efektívnej ochrany životného prostredia, najmä v zahraničí. Máme projekty v 83 krajinách, čo už je predpoklad na veľmi efektívnu prácu z globálneho hľadiska.
Zhovárala sa Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: z archívu Petra Vršanského
Uverejnila: VČ