Metódou sonifikácie previedli do zvukovej podoby už takmer dve desiatky astronomických telies.
Zdroj: NASA
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) rozšíril koncom júna portfólio zvukových nahrávok vesmírnych telies. Do voľne dostupnej databázy pribudli tri pozoruhodne „ozvučené“ kozmické objekty: galaktické zoskupenie známe pod označením Stephanov kvintet, premenná hviezda R Aquarii a galaxia Sombrero. Vedci využívajú metódu takzvanej sonifikácie, ktorá premieňa vizuálne informácie z vesmíru do zvukovej podoby.
Všade samé zvončeky
Obrázok Stephanovho kvinteta sa stal mediálne známym v polovici roka 2022. Patril medzi prvé snímky teleskopu Jamesa Webba, ktoré NASA zverejnila a s patričnou pýchou prezentovala verejnosti. Ide o kompaktnú konšteláciu štyroch galaxií, ku ktorým zdanlivo prislúcha aj piata.
Výsledný obraz tvoria navrstvené optické výstupy z röntgenového observatória Chandra, teleskopu Jamesa Webba a zo Spitzerovho vesmírneho ďalekohľadu. Zvukové stvárnenie galaktickej kopy pripomína pohyb kurzora pri skenovaní obrázka smerom zhora nadol. Výrazný zvukový efekt galaxií a hviezd v pozadí vedci docielili marimbou. Ide o melodický bicí nástroj podobný xylofónu. Na sústavu zvislých rúrok zo syntetického skla sa udiera zdvojenými paličkami s mäkkým koncom. V nahrávke sa ozývajú tiež činely. Ich zvuk odborníci priradili hviezdam, ktoré na snímke vytvárajú typické difrakčné hroty (čiary vyžarujúce z jasných svetelných zdrojov, vznikajú pri pozorovaní optickými prístrojmi a spôsobujú známy efekt hviezdy).
Stephanov kvintet časť svojej slávy zožal už v roku 1946. Objavil sa v úvode filmu s názvom It´s a Wonderful Life. Anjeli, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnia život frustrovaného obchodníka, pochádzajú práve z tejto galaktickej skupiny.
Veterné poryvy medzi trpaslíkom a obrom
Vedci ozvučili aj hviezdny dvojsystém R Aquarii, ktorý sa nachádza v súhvezdí Vodnára. Ide o premennú hviezdu, ktorú tvorí biely trpaslík a červený obor s viazaným gravitačným pôsobením. Vzájomný obeh im trvá 44 rokov.
Pri procese sonifikácie sa vedci sústredili na zmenu úrovne hlasitosti a výšky tónov v závislosti od zmien jasu zdrojov viditeľného svetla. Kurzor podobný radaru sníma obraz v smere hodinových ručičiek. Pri prechode pohyblivej polpriamky priestorom medzi štyrmi difrakčnými hrotmi centrálnej hviezdy zaznievajú tóny rozličnej hĺbky. Zaujímavý hudobný efekt vytvárajú výtrysky hmoty bieleho trpaslíka, ktoré pripomínajú šelest vetra. Poslucháč si ich môže vypočuť na druhej a ôsmej hodine.
Divotvorné zvuky Sombrérovej galaxie
Najbizarnejšiu z trojice zverejnených sonifikácií predstavuje galaxia M104. Ide o objekt z Messierovho vesmírneho katalógu, ktorý je známy pod označením galaxia Sombrero. Nachádza sa približne 28 miliónov svetelných rokov od Zeme a pozemskému pozorovateľovi sa javí ako misa videná zboku. Výrazným znakom je jej jasné jadro, okolo ktorého je rovnomerne rozmiestnené husté plynoprachové mračno.
Zvukový záznam, ktorý zverejnila NASA, tvoria tri sonifikácie v jednej zvukovej stope. Pri jej vzniku vychádzali z astronomických dát zo Spitzerovho infračerveného ďalekohľadu, z Hubblovho vesmírneho teleskopu a röntgenového observatória Chandra, ktoré previedli do zvukovej podoby najprv samostatne. Výsledná hudobná zmes má v tomto prípade k vesmírnej kakofónii najbližšie. Pripomína náhodnú hru na syntetizátor a strunový nástroj doplnený zvonmi. Striedajú sa tu vysoké a hlasné tóny s hlbokými.
Vesmír nie je tichým miestom
Metóda sonifikácie sa stala rešpektovaným pracovným nástrojom NASA iba pred pár rokmi. Pracovníci Smithsonovho inštitútu pod vedením Kimberly Arcandovej našli spôsob, ako spracovať optické údaje z teleskopov do sluchovo vnímateľnej podoby. Ich práca je založená napríklad i na zosilňovaní zvukových vĺn, ktoré sú inak ľudskému sluchu nedostupné. „Aj ľudia, ktorí sú slepí alebo slabozrakí, sa môžu stať súčasťou vedeckého bádania,“ vysvetľuje prínos procesu sonifikácie Arcandová.
V kooperácii s NASA a kanadským tímom s názvom System Sounds vytvorili voľne dostupný CD album 16 sonifikácií. Nachádzajú sa na ňom zvuky centra našej Galaxie, hmloviny Eta Carinae, supermasívnej čiernej diery Sagittarius A* aj supernovy 1987A.
Zdroj: NASA, chandra.si.edu, smithsonianmag.com
(KB)
