Podobne ako naša Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe, a v istom čase je k Slnku bližšie a inokedy ďalej, tak aj Mesiac obieha okolo Zeme po jeho eliptickej dráhe. Existujú tu teda body na dráhe, kedy je náš súpútnik najbližšie k Zemi a kedy najďalej. Dodajme, že vzdialenosť Mesiaca od stredu Zeme sa mení v rozmedzí zhruba od 357 000 km do asi 405 000 km. V prípade termínu supermesiac nás budú zaujímať práve tie najbližšie body, hovoríme im perigeá, v ktorých bude Mesiac dosahovať aj najväčšiu uhlovú veľkosť na oblohe.
Vedeli ste, že existuje aj supernov?
V roku 2016 sa Mesiac k Zemi priblíži, teda dostane do perigea, až 13-krát. Prvé najtesnejšie priblíženie nastalo 7. apríla 2016 a druhé nastane 14. novembra 2016. Ak ale máme hovoriť o supermesiaci, alebo o tzv. supersplne, musíme vedieť aj to, v akej fáze Mesiac v čase perigea je. Vôbec neplatí, že Mesiac môže byť zároveň v perigeu, a zároveň v čase splnu. Napríklad, tento rok bol Mesiac 7. apríla síce v perigeu, no zároveň vo fáze novu. Nastal tzv. supernov. Ten však nie je pre verejnosť nijako zaujímavý, keďže Mesiac sotva vidíme.
Takže ak máme hovoriť o supermesiaci alebo supersplne, je nutné vedieť, kedy bude Mesiac v perigeu a či v tom čase bude aj vo fáze splnu. Existujú rôzne kalkulátory pre výpočet vzdialenosti Mesiaca od Zeme a miery osvetlenia jeho povrchu. To sú dva parametre, pomocou ktorých sa dá zistiť, kedy supermesiac nastane.
Vieme teraz povedať, že v roku 2016 už dva supermesiace nastali – 16. septembra a 16. októbra. A 14. decembra nastane ďalší. Avšak nasledujúci, 14. novembra bude naozaj ten naj, pretože Mesiac bude naozaj najbližšie k Zemi (356 510 km) zo všetkých tohtoročných supermesiacov, a zároveň rozdiel medzi okamihom perigea a fázy splnu bude len 2,5 hodiny. Aj keď sa tieto momenty udejú pár hodín po poludní, Mesiac bude ešte pod obzorom. Úplne postačí, ak si supermesiac verejnosť užije celú noc 14. novembra. Určite pre lovcov východov Mesiaca to bude mimoriadna udalosť zachytiť ju fotoaparátom. Ostáva len veriť, aby v tento deň krátko pred 16.30 hod. nebolo na východnej časti oblohy zamračené.
Supermesiace budúcnosti
Pre profesionálnych astronómov má fenomén supermesiaca minimálny význam. Je to len súhra minimálnej vzdialenosti Mesiaca od nás a maximálneho nasvietenia od Slnka. Aj samotný rozdiel medzi uhlovou veľkosťou Mesiaca na oblohe v minimálnej a maximálnej vzdialenosti je len 14 percent. Toto je prakticky voľným okom nepostrehnuteľné, ak nemáme momentálnu veľkosť Mesiaca s čím porovnať.
Za zmienku určite stojí fakt, že okamihy perigeí Mesiaca a fázy splnu za istých podmienok alebo obmedzení sa opakujú pomerne často. Ak si stanovíme rozdiel medzi okamihom perigea a okamihom fázy splnu, povedzme, maximálne na 2 dni, ročne nám takto nastanú v jednom roku až 4 supermesiace. Ak by sme rozdiel stanovili na iba 1 deň, počet by sa nám výrazne znížil, no aj tak by sme mohli v jednom roku zaznamenať 1 až 2 supermesiace. Jeden z najbližších supermesiacov teda zažijeme v decembri 2017, a ďalší v januári 2018. Ale jednoznačne ešte lepšie, ultimatívne supermesiace nás ešte len čakajú. A to koncom rokov 2034, 2052, 2070 a 2098.
Autor: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
Foto: od autora
Editovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: ZVČ