Tohtoročný Svetový deň letectva a kozmonautiky, ktorý pripadol na 12. apríla, má pre Slovensko zvláštnu príchuť. Pred dvadsiatimi rokmi letel do vesmíru ako 385. pozemšťan Slovák Ivan Bella.
Bajkonur, 20. február 1999, 05:17:59 SEČ. Kilometer od štartovacej rampy sa chveje zem. Začína sa let kozmickej lode SOJUZ TM-29. Na palube je aj slovenský kozmonaut major (teraz už podplukovník) Ing. Ivan Bella.
Odrátanie z dlhu
Politicko-spoločenské zmeny koncom 80. a začiatkom 90. rokov minulého storočia priniesli okrem iného aj zmeny hraníc, najmä v strednej a východnej Európe. Jedna vec však zostala – dlh Ruska ako nástupníckeho štátu po rozpade ZSSR voči krajinám bývalého tzv. ostbloku. Finančná situácia Ruska však v 90. rokoch vôbec nebola dobrá, a tak hrozilo veľké riziko, že sa štátny dlh voči Slovensku zmrazí a zablokuje. Ruská vláda ponúkla možnosti deblokácie dlhu formou produktov a služieb. Jedným z návrhov bolo poslať občana SR na orbitálny komplex Mir. Ruský dlh by sa tak znížil o 20 miliónov dolárov.
Vláda SR na túto ponuku súhlasne prikývla, a tak sa koncom roku 1997 prihlásilo na post kozmonauta až 32 slovenských pilotov vojenských stíhačiek. Bolo to prirodzené, pretože pilot stíhacieho nadzvukového lietadla musí ovládať postupy vhodné aj pri lete do vesmíru, o správnej analýze a riešení mimoriadnej situácie, o rýchlom reakčnom čase ani nehovoriac.
Na základe daných kritérií sa robil v materských vojenských útvaroch prihlásených adeptov prvý výber. Úspešní uchádzači absolvovali zdravotné testy v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach. Súčasťou boli aj matematické testy vo výške 7 500 metrov pri extrémne nízkom tlaku a riedkom vzduchu. Kompletné výsledky zúžili výber na šiestich pilotov, ktorí ešte raz prešli zdravotnými testami, tentoraz však pod prísnym drobnohľadom ruských expertov. Sitom neprešli dvaja uchádzači, zostávajúci štyria kandidáti išli na záverečné testy do Centra prípravy kozmonautov J. A. Gagarina vo Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy. Od 23. marca 1998 sa na let do vesmíru pripravovali už len dvaja – mjr. Ing. Ivan Bella a pplk. Ing. Michal Fulier. I. Bella bol menovaný do hlavnej letovej posádky ako kozmonaut výskumník, M. Fulier sa stal kozmonautom výskumníkom záložnej letovej posádky.
Intenzívny rýchlokurz
Ruskí kozmonauti sa bežne pripravujú na let do vesmíru tri až päť rokov, Slovákom na prípravu muselo stačiť 11 mesiacov. Mali sme to ako veľmi intenzívny rýchlokurz, spomína I. Bella. Prvou bola všeobecná kozmická príprava, zameraná na teóriu lietania kozmických telies, kozmickú navigáciu, astronómiu, kozmickú medicínu a podobne. K tomu sa pridružilo obrovské množstvo technických predmetov, napríklad o konštrukcii transportnej lode či orbitálneho komplexu MIR. Aby to nebolo len suché sedenie v učebniach, všetko sa prekladalo špeciálnymi druhmi prípravy, objasnil zákulisie prípravy I. Bella. Išlo napríklad o nácvik lietania v beztiažovom stave, keď upravené štvormotorové lietadlo počas letu robí špeciálne manévre, a tak sa na necelých 30 sekúnd vytvorí bezťiažový stav.
Lahôdkou sú testy na centrifúge, kde sa dá os pôsobenia preťaženia nastavovať rôzne, napríklad aj negatívne preťaženie smerom do hlavy. Krútenie býva zväčša v sede a ide do hodnoty 3 G, ale skúša sa aj 8 G. Pri takom preťažení akoby ste mali na hlave vrece cementu. Ak ide o tlak na hruď, skúma sa, ako pracuje srdce. Občas síce môže buchnúť mimo rytmu, ale nie mimo presne stanovenej tolerancie, hovorí I. Bella.
Vesmír na Zemi
Podstatne horšie ako centrifúgy sú nácviky vo vestibulárnych kreslách, ktorých cieľom je pripraviť organizmus, pretože sa vie, že 90 až 95 % ľudí má sklony k takzvanej morskej chorobe. I. Bella opísal tento nácvik takto: Posadia vás do kresla, ktoré vyzerá ako zubárske, a točia vás v ňom okolo osi, pričom máte zatvorené oči. V rámci toho robíte rôzne pohyby hlavou – do strán alebo sa predkláňate. Do toho sa pridávajú aj ďalšie pohyby, napríklad sedadlo sa točí do jednej strany, hlava do protismeru. To vám tak rozhodí vestibulárny systém, že ani neviete, kde je sever. Keď som tam sedel prvý raz, vydržal som možno 2,5 minúty, tréningom som napokon zvládal aj dvadsaťminútové točenie.
Od istého času výcviku dochádza k príprave už na konkrétnu misiu. V simulátoroch kozmickej lode sa nacvičujú hlavné fázy letu – štart, pripojenie k stanici či pristátie. Výcvik sa dokonca zameriava aj na prežitie niekoľkých dní v akýchkoľvek podmienkach, keby kozmonauti mali neočakávane pristáť v odľahlých končinách sveta. Na simulátore orbitálneho komplexu MIR sa zasa privyká na život v ňom, osvojuje sa priebeh experimentov a s nimi spojené pracovné postupy.
Spracovala: Redakcia QUARK s podporou Ivana Bellu
Foto: archív Ivana Bellu
Uverejnila: VČ
Viac informácií o lete prvého slovenského kozmonauta do vesmíru, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 04/2019), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.