Astronomickú jar máme už tri týždne, blíži sa Veľká noc, a vzduch už nie je príliš mrazivý. Preto sa oplatí zotrvať vonku pod hviezdnou oblohou o trochu dlhšie a pozrieť si niekoľko objektov a jeden romantický úkaz. Orión, Býk, Blíženci a Sírius prenechajú svoje miesto Levovi, Panne, Pastierovi a Herkulovi.
Štvorica planét
Mnohí sa zadívajú na oblohu, obdivujú blikajúce hviezdy, vyhľadávajú známe i neznáme súhvezdia, niektorí si na pomoc zoberú menší ďalekohľad, aby sa ponorili hlbšie do tajov vesmíru. Často prehliadajú jeden typ objektov, ktorý nenápadne sídli a pohybuje sa z noci na noc po večernej a nočnej oblohe. Sú to planéty našej Slnečnej sústavy, pričom v období Veľkej noci ich obloha ponúka hneď niekoľko. Každý, kto sa zameria po západe Slnka na západný obzor, presnejšie pod otvorenú hviezdokopu M45 Plejády v Býkovi, nájde určite červenkastý bod. Je to planéta Mars (Obrázok 1). Jeho viditeľnosť na oblohe sa postupne skracuje, slnečný svit ho o niekoľko dní úplne pohltí. Objaví sa až na jeseň tohto roka na východe.
V týchto dňoch však nočnej oblohe už nejaký čas kraľuje planéta Jupiter. To, že je tak jasný a neprehliadnuteľný, má svoj dôvod. Dostáva sa do obdobia opozície. Na prelome 7. a 8. apríla sa dostal do momentu tzv. opozície, kedy bol jeho povrch maximálne osvetlený slnečným svetlom. V tom čase oblohe dominoval po celú noc, ale dá sa povedať, že bude dominovať približne rovnako dlho aj počas Veľkej noci. Kam zamerať zrak, aby sme Jupiter našli? Jednoducho stačí pozrieť večer po západe Slnka na východný obzor. Najjasnejším objektom bude práve Jupiter. Nižšie pod ním svieti nemenej nápadná hviezda Spica zo súhvezdia Panna. Túto dvojicu v Panne určite každý nájde (Obrázok 2).
Tomu, kto vydrží byť hore dlhšie po polnoci, nočná obloha poskytne ďalšiu planétu viditeľnú voľným okom. Zhruba okolo druhej hodiny nadránom sa zaskvie žltkavým svetlom nad juhovýchodom planéta Saturn na pomedzí Škorpióna a Strelca (Obrázok 3). Jasnosťou určite nekonkuruje Jupiteru, ale stále je dostatočne jasná. Saturn sa do opozície, kedy dosiahne maximálnu jasnosť, dostane až v polovici júna. Vtedy dosiahne jasnosť podobnú jasnosti hviezdy Vega.
Kraľovanie jasného Jupitera dlho nepotrvá. Na oblohu sa totiž vracia úchvatná Venuša, ktorá pred niekoľkými týždňami budila obdiv na západe. Kým Jupiter dá zbohom oblohe ráno na západe, spoza slnečného svitu sa vynorí Venuša na východe. Práve v čase Veľkej noci by sme ju mali hravo zbadať v súhvezdí Rýb na východe krátko pred východom Slnka (Obrázok č. 4). Síce pomerne nízko, ale predsa by sa mala ukázať.
Dve kométy
Planétami veľkonočnej oblohy nekončíme. Sú tu minimálne dva objekty, konkrétne dve kométy, na ktoré už je nutné použiť menší ďalekohľad. O týchto kométach sme písali vo februári.
Jednou z nich je tzv. československá 41P/Tuttle-Giacobini-Kresák, ktorú objavil, resp. potvrdil Ľubor Kresák na Skalnatom plese v roku 1951 (Obrázok 5 a Obrázok 6). Tento rok sa po viac než 5 rokoch vracia k Slnku a môžeme ju znova pozorovať. Dosahuje jasnosť asi 7 magnitúd, preto odporúčame použiť aspoň triéder. Od začiatku apríla sa nachádza v súhvezdí Draka, a teda je cirkumpolárna, nezapadá celých 24 hodín, a môžeme ju pozorovať celú noc až do konca apríla. No postupne začína slabnúť.
Druhou kométou je C/2015 V2 (Johnson). Tá by, aspoň podľa modelu vývoja jasnosti, mohla prevziať žezlo po kométe 41P. Model hovorí, že koncom mája a začiatkom júna táto kométa dosiahne maximálnu jasnosť na úrovni 6,7 magnitúdy. Je to pomerne dosť, ale menší ďalekohľad bude potrebný. Počas Veľkej noci sa nachádza v súhvezdí Herkules blízko hviezdy tau Her.
Meteorický roj Lyríd
Aktivita roja Lyríd začína od 16. apríla a končí približne 25. apríla. Maximum sa predpovedá na obedňajšie hodiny 22. apríla s produkciou priemerne 20 meteorov za hodinu. Tie pochádzajú z kométy C/1861 G1 (Thatcher), ktorej doba obehu okolo Slnka je 415 rokov. Roj Lyríd svoje meno získal po súhvezdí Lýra, v ktorom by sa mal nachádzať aj tzv. radiant, teda pomyselný bod na oblohe, z ktorého akoby meteory vylietavajú. Ten možno ľahko lokalizovať napravo od blízkej hviezdy Vega. V skutočnosti sa nachádza už v súhvezdí Herkules.
Mesiac v období maxima tohto roja speje do fázy novu, teda nebude narúšať pozorovanie Lyríd.
Obrázok č. 7 ukazuje pomerne vzácnu situáciu obdobia Veľkej noci. Už spomínané dve kométy sa stretnú na pomerne malom kúsku oblohy. Súhvezdie Herkules bude v podstate ich domovom. A aj aktivita roja Lyríd na výnimočnosti pridáva. Pre fotografických fajnšmekrov je tu naozaj neskutočne zriedkavá možnosť zachytiť jedným záberom dve pomerne jasné kométy spolu s jedným až dvoma meteormi!
Prajeme každému jasnú oblohu a Veľkú noc plnú nebeských dojmov!
Informácie a obrázky poskytol.: Mgr. Marek Husárik, PhD., Astronomický ústav SAV
Spracovala: Barbora Hrvolová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: Mgr. Viktória Zemančíková
Uverejnila: ZVČ