Ide o prach z Halleyovej kométy, ktorý je pozostatkom tejto slávnej vesmírnej vlasatice.
Meteorický roj Orionidy v čase svojej najvyššej aktivity v roku 2020 nad východným Slovenskom. Orion je na fotografii vľavo od stredu obklopený farebnými hmlovinami (ktoré však nie je vidno očami). Foto: P. Horálek/FÚ v Opave
Platforma Astrofyzikálne proGResy z Opavy upozorňuje, že meteorický roj Orioníd bude najaktívnejší v piatok 21. októbra 2022 skoro ráno a vysoko aktívny bude ešte aj v sobotu 22. októbra.
Pozorovanie meteorov vôbec nebude rušiť mesačný svit, pretože zvýšená činnosť roju vyvrcholí menej než štyri dni pred novom (ten bude 25. októbra a s ním nastane čiastočné zatmenie Slnka, o ktorom budeme informovať tiež). Radiant, čiže bod na oblohe, z ktorého meteory zdanlivo vylietajú, sa premieta do severovýchodnej časti súhvezdia Orionu a stúpa nad obzor v priebehu neskorých nočných hodín.
Najlepšie podmienky pre pozorovanie preto bývajú v druhej polovici noci a nad ránom (medzi 1. a 5. hodinou rannou). Keď je roj najaktívnejší, na tmavej oblohe ďaleko od miest sa dajú pozorovať v priebehu hodiny až desiatky meteorov pochádzajúce z úlomkov Halleyovej kométy. Aktivita roja je mierna, trvá vyše mesiaca od 2. októbra až do 7. novembra. Keďže jeho zvýšená činnosť nie je obzvlášť výrazná, roj možno pozorovať i niekoľko nocí pred maximom a po ňom, a to aj vrátane víkendových nocí 22. a 23. októbra.
Objavil ich Edward C. Herrick
Prvé zmienky o roji Orioníd pochádzajú z roku 1839, keď si americký astronóm Edward C. Herrick všimol istú vyššiu meteorickú aktivitu v prvej polovici októbra. Nasledujúci rok svoje pozorovanie poopravil, keď uviedol, že aktivita vrcholí medzi 8. a 25. októbrom.
V roku 1864 na jeho pozorovanie nadviazal britský astronóm Alexander S. Herschel, ktorý presnejšie určil polohu miesta, odkiaľ meteory na oblohe vylietajú a taktiež frekvenciu roja (okolo 20 meteorov za hodinu). Od tej doby sa o roj začal zaujímať celý rad ďalších astronómov a napokon sa z Orioníd stal jeden z hlavnej desiatky najsledovanejších rojov v roku.
Prach z Halleyovej kométy
Každoročný meteorický roj Orioníd je jesennou vetvou prúdu častíc, do ktorého Zem vstupuje tiež v máji (keď pozorujeme roj Eta-Aquaridy). Oba roje spája nielen rovnaká rýchlosť meteorov okolo 66 km/s, ale aj pôvodné materské teleso, slávna Halleyova kométa (oficiálne označovaná ako 1P/Halley).
V roku 1705 si britský matematik a kráľovský astronóm Edmond Halley všimol, že medzi 24 pozorovanými kométami medzi rokmi 1337 – 1698 majú tri z nich, pozorované v rokoch 1531, 1607 a 1682, veľmi podobné vlastnosti obežnej dráhy. Vypočítal, že ide zakaždým o tú istú kométu, ba dokonca predpovedal aj jej ďalší návrat v roku 1758. Sám sa ho však už nedožil, zomrel totiž o 16 rokov skôr.
Halleyova kométa sa k Slnku vracia približne každých 76 rokov. Posledný návrat v roku 1986 vôbec nebol pre jej pozorovanie priaznivý – bola voči Zemi geometricky nevýhodne natočená.
Jej ďalšieho návratu sa však dožijú súčasné mladšie generácie. Kométa znovu priletí k Slnku 28. júla 2061 a na severnej oblohe sa bude dať pozorovať síce krátko, ale veľmi výrazne už v júni 2061. Obidva spomínané meteorické roje nám však kométu pripomínajú každý rok.
O Astrofyzikálnych proGResoch z Opavy
Astrofyzikálne proGResy z Opavy sú komunikačnou platformou európskych projektov, ktoré sa riešia vo Fyzikálnom ústave Sliezskej univerzity v Opave. Platforma sa zameriava na informovanie o výsledkoch práce opavských astrofyzikov a teoretických fyzikov, predovšetkým v oblasti teórie relativity a gravitácie.
Viac informácií nájdete na progresy.physics.cz.
Zdroj: TS Astrofyzikálne proGResy z Opavy
(GL)
