Takmer polovica diviakov, ktoré odchytili na českej strane pohoria Šumava, vykazovala nadlimitnú mieru rádioaktivity. Vyššiu radiáciu majú údajne preto, že požierajú podzemné huby druhu srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), ktoré majú schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.
Takéto informácie sa nedávno objavili v médiách, pričom na ne upozornil vedúci oddelenia bezpečnosti potravín českej Štátnej veterinárnej správy Jiří Drápal. „Hodnoty majú počas roka výrazné výkyvy podľa toho, ako ošípané migrujú. V dlhoročných priemeroch je hladina pohybujúca sa okolo 40 až 50 percent nadlimitných rádionuklidov stabilná. Cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej dávky,“ vysvetlil.
Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorému došlo na jar v roku1986. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát preletel ponad Európu.
Doc. Ing. Róbert Hinca, PhD., ktorý prednáša predmet Dozimetria a radiačná ochrana na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, hovorí, že kontaminácia céziom je globálna a je výsledkom jadrových výbuchov, atmosférických a nadzemných testov jadrových zbraní (zakázaných až v roku 1963) a havárií na jadrových zariadeniach, akou je pre nás Černobyľ. „Z toho dôvodu nielen diviaky, ale aj všetky rastliny a živočíchy, človeka nevynímajúc, obsahujú cézium vo svojom tele. Cézium je dobre rozpustné vo vode, veď má podobné vlastnosti ako sodík, alebo draslík. Preto sa nachádza vo všetkých tkanivách obsahujúcich telesné tekutiny, teda aj v mäse. Ak hovoríme o nadlimitnej rádioaktivite diviakov, treba povedať limit.”
Ten sa podľa neho na Slovensku zaužíval pod pojmom najvyššia prípustná úroveň rádioaktívnej kontaminácie potravín, ktorá je uvedená v NV 345/2006. „V tabuľke nájdeme položku ostatné potraviny, kde je hodnota 600 Bq/kg. Ak teda človek zje kilo takého mäsa, bude ožiarený céziom, pričom tomu zodpovedajúci úväzok efektívnej dávky (efektívna dávka do konca života od prijatej aktivity) bude zodpovedať 7,8 mikroSv (dodržiavame smernú hodnotu 10 mikroSv). Hodnota 10 mikroSv je tá úroveň, pod ktorou považujeme ožiarenie z pohľadu radiačnej ochrany za bezvýznamné. Toto je to, čo sa týka limitovania.”
Odborník pokračuje, že treba povedať niečo o filozofii radiačnej ochrany, podľa možnosti bez vysvetľovania princípu ALARA: „Riziko ochorenia na rakovinu nepozná limity a ani najvyššie prípustné úrovne. Riziko je buď menšie alebo väčšie. Ak za rok skonzumuješ jednu porciu šumavského diviaka ´na smetaně alebo se šípkovou´, podstúpiš menšie riziko. Ak dostaneš ako poľovník diviaka a zješ ho aj so svojimi kamarátmi a rodinou riskuješ viac. Myslím, že do tejto filozofie sa číslo 40 kilogramov nehodí.“ Narážal na medializované informácie, že rádioaktívna potrava môže pre človeka predstavovať nebezpečenstvo vzniku rakoviny, pričom o riziku možno hovoriť vtedy, keby človek zjedol asi 40 kilogramov kontaminovaného mäsa za rok.
Na Ústave jadrového a fyzikálneho inžinierstva Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave už v minulosti merali kontamináciu mäsa diviny na obsah cézia. „Obrátil sa na mňa kamarát poľovník, pretože počul o kontaminácii nemeckých diviakov. Ja som mal k dispozícii zatiaľ iba mäso daniela a nenamerali sme žiadnu kontamináciu. Vysvetliť sa táto skutočnosť dá spôsobom obživy daniela, ktorý sa hlavne pasie a teda požiera trávu, ktorá je z pohľadu kontaminácie čistá. Tie druhy divokej zveri, ktoré ryjú zem a živia sa potravou spod zeme, môžu zjesť kontaminovanú potravu a tu treba spomenúť práve diviaky,“ uvádza doc. Ing. Róbert Hinca, PhD.
Čo sa týka prechodu cézia do rôznych rastlín a do rôznych častí rastlín, to je podľa neho celá veda. Prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc. z Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva FEI STU v Bratislave, je presvedčený, že vlny strachu z dopadov Černobyľu a jadrovej energetiky, ktoré sa opäť vyvolávajú, sú v tomto prípade zbytočné. Nespomína sa podľa neho, že násobne viac cézia sa do životného prostredia (aj na Šumave) dostalo v dôsledku atmosférických skúšok jadrových zbraní v 50-tych a 60-tych rokoch. „Cézium nahrádza v ľudskom tele vápnik, sodík i draslík vrátane K-40 s polčasom rozpadu miliardy rokov a ktorý tvorí viac ako 40 % aktivity diviaka i človeka. Pre predstavu hodnoty rádioaktivity diviačieho mäsa (600 Bq/kg) je potrebné uviesť, že prípustná rádioaktivita mlieka je 2 000 Bq/l a rádioaktivita priemerného človeka je cca 130 Bq/kg. Pri uvážení konverzného faktoru Cs-137 ide o navýšenie žiarenia na úrovni 10 mikroBq/rok, čo je pri úrovni prirodzeného pozadia u nás cca 2,4 miliBq/rok o zanedbateľných pár tisícin.“
Pripomína, že obsah cézia sa znižuje nielen rádioaktívnym rozpadom s dobou polpremeny 30 rokov, ale aj rôznymi difúznymi procesmi v prírode i viazanosťou cézia vo faune a flóre. „Ozaj málokto dokáže zjesť 40 kg diviačieho mäsa za rok… Možno steaky na prepraženom oleji sú z hľadiska možnosti iniciácie onkologického ochorenia významne horšie ako dobrý guláš z diviaka,“ uzavrel prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
Informácie poskytli: doc. Ing. Róbert Hinca, PhD., prof. Ing. Vladimír Slugeň, DrSc.
Spracovala: Slávka Habrmanová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: filmový dokument z cyklu Spektrum vedy Strach z rádioaktívneho žiarenia, odvysielaný 29. októbra 2016
Ilustračné foto: Pixabay.com
Uverejnila: ZVČ