Počet korunných lupienkov kvetov je často číslo z Fibonacciho postupnosti.
Možno sa to nezdá, ale príroda a matematika sú veľmi úzko prepojené. Napríklad výskyt čísel Fibonacciho postupnosti je taký častý, že ho nemôžeme považovať za náhodu. Čo ale táto postupnosť znamená?
„Fibonacciho postupnosť poznáme vďaka nasledujúcej úlohe z knihy, ktorú Fibonacci napísal: Predstavme si párik
králikov (samička a samček). Predpokladajme, že v prvom mesiaci života sa nemôžu rozmnožovať a dospejú ako dvojmesačné. Po druhom mesiaci samička každý mesiac vrhne nový párik. Každý párik sa rozmnožuje rovnakým spôsobom. Aký bude počet párov králikov na začiatku každého nasledujúceho mesiaca?“ (Potešenie z matematiky, Theoni Pappasová).
Postupnosť nájdeme v riadku páry. Každý člen tejto postupnosti je súčtom dvoch predchádzajúcich členov: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89 atď. V prírode sa tieto čísla objavujú pri počte lupienkov kvetov: 3 – ľalia, kosatec, 5 – orlíček, stračonôžka, fialka, 8 – iskerník, stračonôžka, 13 – chryzantémovka, 21 – astra, 34, 55, 89 – sedmokráska. Avšak objavujú sa takisto aj pri zoskupení listov, výhonkov a vetvičiek, pri počte pravotočivých a ľavotočivých špirál na borovicovej šiške i v kvete slnečnice, ale aj pri počte špirál tvoriacich šesťuholníkovú kôru ananásu.
Štúdium tejto problematiky je možné na odbore:
Fibonacciho postupnosť sa objavuje nielen v prírode, ale aj v iných matematických javoch.
Autor: Michaela Zatrochová, P-mat, n.o.
Foto: http://fotky-foto.sk/
Uverejnila: ZČ