Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov. Patria do nej garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou, ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sú však pištoľové krevety výnimočné, sú jediné, čo vedia strieľať.
Pod morskou hladinou nevládne ticho. Dominantným šumom v plytkých vodách trópov a subtrópov je praskot pripomínajúci pálenie suchých vetvičiek.
Podvodní pištoľníci
To si navzájom klebetia (či skôr klepetia) pištoľové krevety z čeľade Alpheidae. Často sa vyskytujú na jednom mieste v takých množstvách, že výrazne znižujú využitie podvodného sonaru. Hluk z ich klepiet možno počuť dňom i nocou a hlasitosťou sa môže vyšplhať až nad 200 decibelov. Pištoľové krevety narobia veľa hluku, dĺžkou tela však zvyčajne nepresahujú 5 cm. Hluk vyludzujú špecializovaným klepetom, ktoré je oproti druhému klepetu rovnakého páru výrazne zväčšené. Klepeto má viac funkcií a okrem vzájomnej komunikácie ním pištoľové krevety ochromujú alebo dokonca zabíjajú korisť. Pri extrémne rýchlom zacvaknutí klepeta vznikne veľmi rýchly prúd vody a vďaka nemu tesne pred klepetom kavitačná bublina. Jej kolaps je sprevádzaný veľmi hlasným zvukom a kratučkým zábleskom svetla. To, čo zabije alebo ochromí korisť, ktorá sa musí nachádzať veľmi blízko klepeta, je implózia kavitačnej bubliny. Pri komunikácii medzi zástupcami rovnakého druhu sú pištoľové krevety od seba o niečo ďalej, preto si neublížia. Jemnými chĺpkami však dokážu takpovediac dešifrovať vznikajúci prúd vody, a to je zrejme základ ich dorozumievania.
Prvotná záhada
Pištoľové krevety sú už dlho predmetom výskumu, napriek tomu sme však nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali. Viacerí amatérski zberatelia aj profesionálni paleontológovia sa však už dlhší čas stretávali s drobnými fosíliami veľmi špecifického tvaru, ktoré vzdorovali uspokojivému určeniu. Niektorí ich určovali ako zvyšky sépií, iní ich pokladali za úlomky klepiet krabov. A boli tu aj práce, ktoré predmetné fosílie správne určili ako konce klepiet pištoľových kreviet. Tieto určenia však boli bez hlbšej analýzy a bez porovnania s dnešnými zástupcami. S kolegami sme sa preto rozhodli otestovať ich interpretáciu ako zvyškov pištoľových klepiet. Chceli sme raz a navždy rozlúštiť identitu záhadných fosílií.
Dobrodružstvo sa iba začína!
Pri pištoľových krevetách extrémna heterochélia (v tomto prípade odlišnosť dvoch klepiet) zrejme pozitívne ovplyvňovala rozvoj komplexného správania. Jedinečný spôsob ich lovu a vzájomnej komunikácie tak fungujú takpovediac autokatalyticky a umožňujú ďalšiu špecializáciu. Skúmať tieto fenomény bude veľmi vzrušujúce. Dobrodružstvo s pištoľovými krevetami sa iba začína!
Autor: Mgr. Matúš Hyžný, PhD.,Katedra geológie a paleontológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Foto: Andreas Kroh (vľ), Ján Schlögl (vp).; Arthur Anker
Uverejnila: VČ
Viac o pištoľových krevetách, ako aj o iných zaujímavých témach, sa dočítate v časopise Quark (číslo 9/2017), ktorý nájdete v novinových stánkoch alebo si ho môžete predplatiť v elektronickej alebo papierovej verzii na www.quark.sk.